BRATISLAVA. Rozsiahla analýza ukázala nové kombinácie faktorov, ktoré môžu v starobe zvýšiť riziko demencie. Hrozba duševného úpadku sa zrejme dá vyčítať z rodinného stavu človeka, ale aj z jeho indexu telesnej hmotnosti (BMI) a spánkových návykov.
Chcete žiť o desať rokov dlhšie? Päť zásad, ktoré predĺžia život Čítajte Nové rizikové faktory vzišli z kombinácie historicky zozbieraných dát a strojového učenia.
Keďže účinná liečba demencie neexistuje, časť vedcov pátra práve po preventívnych opatreniach, ktoré by mohli brániť vzniku neurodegeneratívnych ochorení. V obrovských súboroch údajov hľadajú vzorce správania a spoločné črty, ktoré majú seniori trpiaci demenciou.
Riziká vypátral učenlivý stroj
Framinghamova štúdia o srdci (FHS) je jedným z robustných balíkov zdravotných údajov. Začala sa ešte v roku 1948 a sleduje tri generácie účastníkov. Jej hlavným účelom je sledovanie faktorov, ktoré prispievajú ku kardiovaskulárnym ochoreniam.
Zozbierané údaje si nedávno vypožičali výskumníci na Bostonskej univerzite v Massachusetts. Sústredili sa na ovplyvniteľné rizikové faktory a pri analýze po prvý krát využili strojové učenie.
Strojové učenie využíva pokročilé štatistické metódy, ktoré umožňujú počítačovým systémom "učiť sa" z údajov bez toho, aby boli špecificky naprogramované. Inými slovami, systémy sa učia z prezerania údajov a môžu vidieť vzorce bez toho, aby ich myšlienkový proces riadili ľudia.
Nové rizikové faktory demencie
Výskumníci použili údaje z roku 1979 až 1983 a zaujímali sa najmä o informácie o demografii a životnom štýle. Výslednú štúdiu uverejnil časopise Journal of Alzheimer's Disease.
Čo obsahujú zdravé raňajky pre seniorov Čítajte Analýza samozrejme potvrdila, že významným rizikovým faktorom demencie je vyšší vek. Stroj však v údajoch našiel ukryté aj iné významné súvislosti.
„Analýza označila za rizikové faktory aj vdovectvo, nižšie BMI a menej spánku v strednom veku,“ píšu autori štúdie.
Novoobjavené súvislosti môžu upozorniť na rizikového pacienta nie len lekárov, ale aj jeho príbuzných. Napríklad, ak je starnúci človek ovdovený a má podváhu, jeho okolie a zdravotníci by mali začať pozorne sledovať rané príznaky demencie.
„Chceli sme identifikovať informácie, ku ktorým má ľahký prístup každý lekár alebo dokonca laik,“ vysvetľuje profesorka anatómie a neurológie Rhoda Auová v tlačovej správe univerzity.
Zvýšené riziko demencie by tak bolo možné rozpoznať bezplatne, bez špecalizovaného výcviku alebo náročného testovania.
DOI: 10.3233/JAD-170917
