BRATISLAVA. Väčšina ľudí neuvidí mŕtve ľudské telo inak, ako na poslednej rozlúčke. Dôstojne upravené a starostlivo uložené v rakve. Pohľad na zosnulého je sám o sebe ťaživý a nikomu ani nenapadne zaoberať sa tým, čo sa bude nasledovať.
Ak však pozostalí telo nezabalzamujú alebo nespopolnia, tak sa smrťou síce skončí životná púť človeka, ale nie jeho tela.
V prírodných podmienkach alebo v hrobe sa začne dlhý proces rozkladu. Napokon ostanú už len kosti, ktoré môžu skúmať budúci archeológovia.
Strach zo smrti škodí
O smrti sa nezvykne diskutovať a preto je opradená tabu a mystickou atmosférou.
„Snažíme sa urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme vytlačili smrť na okraj,“ píše v knihe Do očí ti ide dym (Smoke Gets In Your Eyes: And Other Lessons from the Crematory) pohrebníčka Caitlin Doughtyová.
„Držíme mŕtvoly za dverami z nehrdzavejúcej ocele a ukryli sme chorých a umierajúcich v nemocničných izbách. Tak majstrovsky schováme smrť, že sme takmer uverili, že sme prvá generácia nesmrteľníkov. Nie sme.“
Smrť má svoje príznaky. Čo sa deje s umierajúcim človekom Čítajte Nechuť ľudí rozprávať o smrti ale má škodlivé vedľajšie účinky. Strach z vlastnej smrteľnosti sa prehĺbi, ľudia sa vyhýbajú blízkym v posledných chvíľach života, dokonca sa šíria dezinformácie.
Stačí si spomenúť na desivé zábery obetí živelných katastrof. Spravidla ich dopĺňa komentár o hrozbe epidémie, ktorá sa rozšíri z rozkladajúcich sa tiel. Nie je to pravda.
„Už viac ako 20 rokov vieme, že telá osôb zabitých pri prírodných katastrofách nespôsobujú prepuknutie infekčných chorôb,“ píše sa v špeciálnej správe Panamerického žurnálu verejného zdravotníctva. Že nákaza zvyčajne nevzniká potvrdzuje aj stránka Svetovej zdravotníckej organizácie.
Mŕtve telo nemusíme automaticky vnímať ako hrozbu. Je súčasťou cyklu prírody. Prvým krokom, ako sa zbaviť zakoreného strachu zo smrti môže byť práve poznanie o procesoch, ktoré sa dejú v mŕtvom tele.
Čo je to rozklad?
Môže sa zdať, že rozklad je to isté, čo hniloba. Rozklad je pritom omnoho dlhší proces, ktorý sa delí na viacero fáz. Hniloba je iba jednou z nich.
Technicky sa rozklad tela začne štyri minúty po smrti a po tom, ako v tele povolia zvierače. Počas rozkladu sa komplexné organické zložky pôvodne živého organizmu postupne delia na čoraz jednoduchšie prvky.
„Ide o nepretržitý proces, začínajúci v bode smrti a končiaci v momente, keď sa telo zmenilo na kostru,“ píše v štúdii pre časopis Experimental and Applied Acarology popredný forenzný vedec Madison Lee Goffa.
Začiatok rozkladu sa dá určiť podľa viacerých znakov. Trojicu najznámejších - livor mortis, rigor mortis a algor mortis - dôverne poznajú najmä skalní fanúšikovia kriminálnej drámy.
Livor, rigor, a algor mortis
Livor mortis odkazuje na bod krátko po smrti, keď telo zomrelého výrazne zbledne.
Popolavá farba je následkom straty krvného obehu po tom, čo človeku prestane biť srdce. „Krv sa kvôli gravitácii začne usádzať v najnižšej časti tela, čo spôsobí zmenu sfarbenia kože,“ vysvetľuje Goff.
