BRATISLAVA. Genetik Joel Dudley a jeho kolegovia sa prehrabávali v rozsiahlych súboroch dát o Alzheimerovej chorobe. Pokúšali sa nájsť vlastnosť alebo slabinu ochorenia, ktorú by dokázali využiť pri liečbe pacientov.
Za príčinu Alzheimerovej choroby sa bežne považujú plaky, ktoré sa tvoria v mozgu všetkých ľudí s ochorením. Postupom času obmedzujú normálne fungovanie mozgových buniek a prepuknú vo viditeľné príznaky choroby.
Pri podrobnom preskúmaní vzoriek mozgov chorých a zdravých pacientov tím genetikov našiel novú spoločnú vlastnosť pacientov.
Mozgy ľudí s chorobou niesli viac príznakov vírusovej infekcie.
Hladiny vírusovej DNA boli vyššie u ľudí s Alzheimerovou chorobou, než v zdravých mozgoch. Najviac stôp v tkanivách chorých ľudí zanechala dvojica kmeňov herpesvírusov HHV 6A a HHV 7.
Pozostatok detskej nákazy
Už krátko po zverejnení objavu v časopise Neuron sa v médiách začali objavovať články, ktoré spájali Alzheimerovu chorobu a herpes. Technicky mali pravdu, no sústredili sa na menej podstatnú líniu výskumu.
Prečítajte si tiež: Aký je život s ľuďmi, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou? Čítajte Nová štúdia je dôležitá najmä preto, že priniesla ďalšie dôkazy v prospech staršej hypotézy, podľa ktorej sa na vzniku Alzheimerovej choroby podieľajú vírusy. Výskum môže zmeniť budúce smerovanie výskumu choroby aj liečby.
Štúdia neposkytuje dôkazy o tom, že by chorobu mohli priamo spôsobovať vírusy herpesu. Kmene, ktorých výraznejšie stopy našli v mozgoch chorých pacientov, nie sú sexuálne prenosné. Spájajú sa s bežnou detskou infekciou - roseolou.
Nový pohľad na liečbu
Najširšie prijatým vysvetlením vzniku Alzheimerovej choroby je v súčasnosti hypotéza amyloidovej kaskády.
Ochorenie podľa nej vyvoláva nadprodukcia a hromadenie bielkoviny amyloidu beta v mozgu. Bielkovina sa následne formuje do zhlukov toxického plaku, ktorý usmrcuje neuróny.
Farmaceutické firmy na základe tejto hypotézy investovali miliardy dolárov do výskumu a vývoja liekov, ktoré znižujú produkciou amyloidov, alebo odstraňujú plak.
