BRATISLAVA. História roztrúsenej sklerózy pripomína detektívny príbeh, ktorý už viac než storočie čaká na rozuzlenie.
Poznáme iba príznaky a to, ako môže choroba pacientovi zmeniť život. No napriek rokom vedeckého bádania stále nie sú známe príčiny ani liek, ktorý by odstránil všetky príznaky a pacienta trvalo vyliečil.
Tras rúk. Kedy značí vážnejší problém? Čítajte Dostupnou liečbou sa lekári snažia aspoň spomaliť postup ochorenia, pomôcť pacientovi aby lepšie zvládal príznaky sklerózy, alebo urýchliť zotavenie po atakoch.
Žiaden z postupov nie je stopercentne účinný, no môžu pacientom významne zlepšiť kvalitu života.
Ako sa menili poznatky vedcov o skleróze multiplex? A ako je možné, že ju stále nevieme vyliečiť?
Prvé záznamy o skleróze
Lekári začali analyzovať choroby pomocou vedeckých metód začiatkom 19. storočia.
Roztrúsená skleróza patrí medzi prvé, ktoré sa podarilo opísať.
Čo je roztrúsená skleróza
- Roztrúsená skleróza (skleróza multiplex) je chronická zápalová porucha centrálneho nervového systému.
- Ovplyvňuje mozgové a miechové nervy, ktoré posielajú správy po celom tele. V dôsledku ochorenia imunitný systém napáda myelín, plášťovú membránu, ktorá pokrýva a chráni nervy. Poškodiť môže aj samotné nervy.
- Medzi príznaky ochorenia patrí rozmazané alebo dvojité videnie, mravčenie, necitlivosť alebo bolesť, extrémna únava, strata kontrola nad močovým mechúrom, problémy s pamäťou, nedostatok koncentrácie, ťažkosti pri chôdzi.
Kľúčové boli podrobné záznamy z pitiev, ktoré obsahovali aj detailné kresby tiel zosnulých.
Obrázky zreteľne zachytávali plaky alebo zjazvené tkanivo, ktoré sú dôsledkom zápalov v mozgu alebo mieche.
Medzi plakmi a príznakmi ako tras, nezrozumiteľná reč a nepravidelný pohyb očí, vytvoril spojenie v roku 1868 francúzsky profesor Jean-Martin Charcot.
Správne predpokladal, že príznaky, ktoré mala jeho pacientka počas života, súvisia práve s nálezmi v jej mozgu. Netušil, čo vyvolalo tajomné ochorenie, no opísal jeho príznaky a dal mu meno. Choroba odolávala všetkým jeho pokusom o liečbu.
Oficiálne sa roztrúsená skleróza považuje za chorobu až od 70. rokov 18. storočia. Angličan Walter Moxen a Newyorčan Edward Seguin v tom čase sledovali široké spektrum neurologických príznakov.
Spozorovali, že skleróza častejšie postihuje ženy a že nemusí byť priamo dedičná. Ak mal sklerózu rodič, nebolo pravidlom, že sa príznaky objavili aj u detí.
Významný zlom vo výskume
Iba na základe pozorovania sa o skleróze nedalo zistiť viac. Hlbší výskum si žiadal pokročilejšie chápanie biológie a lepšie nástroje.
V tom čase sa ešte netušilo, že existuje imunitný systém. Lekári verili, že ochorenie človeka opustí po tom, čo využije dostupné zdroje a aby dokázalo prežiť, prejde na ďalšieho pacienta.
Všetko sa zmenilo pokrokom v skúmaní mikroorganizmov.
