Pod životu nebezpečnými ochoreniami ciev si ľudia spravidla predstavia infarkt alebo mozgovú príhodu. Iba malá časť ľudí tuší, čo je vydutina brušnej aorty. O čo ide a ktoré miesto v tele postihuje?
„Brušná aorta prechádza otvorom v bránici a smeruje do brušnej dutiny. Rozvádza krv zo srdca do celého tela.
Pod bránicou sa z kmeňa ďalej rozvetvuje na tri časti, zásobuje žalúdok, pečeň a slezinu. Ďalšia dôležitá časť vedie krv do čreva. O kúsok ďalej brušná aorta zásobuje krvou obličky.
Potom nastáva kritický úsek, dlhý desať až pätnásť centimetrov. Neskôr sa aorta súmerne rozdelí na dve panvové tepny.
Vydutina brušnej aorty je v širšom vypuklina, ktorá postihuje práve časť pod obličkovými tepnami. Aorta vtedy nie je priama, ale objaví sa na nej vakovitý, prípadne vretenovitý útvar podobný hruške.“
Ako dlho trvá, kým sa na aorte vytvorí jeden z týchto útvarov?
„Vypuklina sa formuje dlhé roky. Pacient o tom väčšinou vôbec nevie.“
Za ten čas sa neobjavia žiadne, ani len nepatrné náznaky? Bolesť alebo pocit pulzovania?
„Ak je človek poriadne chudý a ľahne si na brucho, niekedy môže mať pocit, že vníma pulzovanie.

Lekár dokáže u štíhleho ležiaceho pacienta, pri hlbokom prehmatávaní brucha, rozpoznať aj normálnu zdravú aortu.
Keď lekár u objemnejších ľudí s bruškom nahmatá pulzujúci útvar, tak vždy ide o vyrovnaný signál a väčšinou ide práve o aneuryzmu (vydutie – pozn. red.).“
„Aneuryzma najčastejšie postihuje mužov vo vyššom veku. Riziková hranica je okolo 60 či 65 rokov.
Pre zaujímavosť, najznámejším pacientom je Albert Einstein a na prasknutú vydutinu zomrel aj Charles de Gaulle.“
U mladých ľudí sa neobjavuje?