BRATISLAVA. Nájdete ho v gréckom šaláte, slaných koláčoch, pomazánkach, či v omáčkach cestovín.
Feta syr patrí medzi najznámejšie prísady stredomorskej kuchyne.
Obľúbená pochúťka si ľudí získala nielen nezameniteľnou chuťou ale aj bohatým obsahom živín.
Čo je syr feta?
Syr feta má rovnakú geografickú ochranu ako syr roquefort, parmská šunka alebo šampanské.
Chránené označenie pôvodu zaručuje, že sa vyrába tradičným spôsobom výhradne v konkrétnych oblastiach Grécka. Spravidla vzniká z mlieka dobytku, ktorý sa pásol na tamojších pastvinách.
Ak je feta pripravená z ovčieho mlieka, má výraznú a ostrú chuť. Ak sa do nej primieša aj kozie mlieko, zjemní sa. Obsah kozieho mlieka však v zmesi nesmie prekročiť 30 percent.

Zvyčajne sa mlieko na začiatku výroby obvykle pasterizuje.
Po pasterizácii sa do mlieka pridávajú kultúry mliečnej kyseliny, aby sa oddelila srvátka od hrudiek, ktoré tvorí mliečna bielkovina kazeín.
Až sa srvátka úplne oddelí, vyzrážané hrudky sa natlačia do formy a stoja 24 hodín. Akonáhle je hmota pevná, nakrája sa na kocky, nasolí a tri dni leží v drevených sudoch, alebo kovových kontajneroch.
Potom sa bloky syra uložia do soľného roztoku a nasledujúce dva mesiace sú v chlade. Aby sa syr dostal k spotrebiteľom svieži, balí sa aj s týmto slaným roztokom.
Pevné biele bloky feta syru sa pri rezaní môžu rozpadať a po vložení do úst sa rozplývajú.
Čomu prospieva syr feta
Výhodou fety je, že na rozdiel od zrejúcich syrov ako je čedar či parmezán, obsahuje menej kalórií a tuku.