BRATISLAVA. Migrénu mala vyliečiť diera v lebke, pri infekcii sa púšťalo žilou, hemoroidy vypaľovali kusom žeravého železa. Proti horúčke dostal pacient jedovatý arzén a ak ho boleli zuby, riešením bol kokaín.
Nečudo, že mnohé historické liečby a postupy zanikli.
Niektoré boli pre pacientov vyslovene škodlivé a namiesto uzdravenia spôsobili smrť. Iné zas stáročia medicínskeho a technologického vývoja pretvorili do bezpečnejšej a účinnejšej podoby.
Staré postupy a lieky sa síce vytratili z praxe, no prežili v zápiskoch dávnych lekárov, zachytávajú ich ilustrácie a dnes už komicky vyznievajúce zbierky domácich liečivých receptov.
Zlé rady v dobrej viere
K dnešnej zdravotnej starostlivosti viedla dlhá cesta. Každá dedina síce mala svojho farára a krčmára, no lekárov v nich nebolo.
Zdravotnícku osvetu medzi ľudom šírili najmä absolventi vysokých škôl v Bratislave a Trnave. Vzdelanci cítili spoluzodpovednosť za nízke vzdelanie a slabé životné podmienky, a preto rozdávali rady a poučenia nielen ústne, ale aj písomne.
Liečili žlčou aj arzénom a proti kašľu dávali heroín. Zvláštne liečby minulosti Čítajte Slovenskí autori spisovali rozmanité rady a pokyny o hygiene či životospráve. Nebývalo však pravidlom, že zdravotnícke príručky písali iba ľudia so skutočným medicínskym vzdelaním.
Podobný je aj prípad Jána Kováčika a jeho receptáru Prostonárodní domáci lekár. Učiteľ a organista Kováčik v ňom v dobrej viere spísal dobové riešenia pre širokú plejádu zranení či chorôb, nechýbajú ani návody na starostlivosť o deti.
Spísané rady sú, ako sám tvrdí, „dľa spoľahlivých prameňov a od výtečných lekárov“ a k mnohým z nich uvádza aj svoju osobnú skúsenosť.
A hoci pred 120 rokmi vidieckemu ľudu mohli priniesť pocit nádeje a kontroly, z pohľadu dnešnej medicíny mnohé z nich neobstoja.
V lepšom prípade budú iba neúčinné, v tom horšom namiesto záchrany pacientovi ublížia.
