Netradične usporiadané obkladačky sú zaujímavejšie

Obklad stien keramickými obkladačkami najmä v exponovaných miestach bytu, akými sú kúpeľňa, kuchyňa, pracovňa pre hobby, je ideálnym riešením. Takýto obklad je trvanlivý, ľahko sa udržiava a je odolný proti mechanickému aj chemickému poškodeniu.

Trh v súčasnosti ponúka množstvo veľkostí, vzorov a farieb, aj preto sa mnohí v poslednom čase rozhodli obkladačky vymeniť. Zväčša však k tomuto kroku pristupujú priveľmi vážne, vyberajú si decentné odtiene a motívy, často vznešene imitujúce obklady z palácov rozličných historických slohov.

Farby robia zázraky

Pritom práve obkladačky poskytujú málo využívanú možnosť oživenia interiéru svojimi nespočetnými možnosťami kombinácií, jasnou až odvážnou farebnosťou, dokonca aj doplnenia o ručne maľované solitéry, ktoré zvýraznia identitu domácnosti. S mierne uvoľneným prístupom dokážeme v byte takmer zázrak. Len sa netreba báť.

Neviaže nás žiadne pravidlo, ktorým by sme sa pri usporiadaní obkladu museli riadiť. Dokonca si môžeme zložiť kompozíciu aj z rozbitých črepov, ktorými vytvoríme zaujímavú mozaiku (obrázok 3). Z rozbitých kusov môžeme vytvoriť figurálny či rastlinný motív alebo ich usporiadame náhodne do abstraktnej kompozície. Takáto mozaika bude dominantou miestnosti. Napokon, rozbité kusy môžeme získať podstatne lacnejšie, prípadne ich dostaneme od známeho po ukončení prác v jeho byte.

Kombinácia znásobuje účinok

Je dobré už pri kúpe myslieť na možnosti kombinovania dlaždíc. Preto kupujme radšej tri-štyri druhy obkladačiek, napríklad dva jednofarebné typy a k nim vzorovaný motív či dva, prípadne listelu, ktorou vytvoríme pás, lemovanie alebo orámovanie. Dôležitý je iba jednotný rozmer hrany obkladačky, aby sa nám bez problémov a dobre kombinovali. Takéto obkladačky sa lepšie kombinujú do pravidelných tvarov, napríklad striedaním ako na šachovnici, striedaním radov po jednom, dvoch, vytvorením štvorca či obdĺžnika s kontrastným vnútrajškom v porovnaní s okolitým podkladom a lemovaným listelou.

Obkladačky v tvare lícových tehál pôsobia útulne v pôvodnej, hnedočervenej úprave. Kúpiť si však môžeme aj iné farebné odtiene. Ich kombináciou dosiahneme znásobený účinok. Poukladať ich môžeme do štvorcov, pruhov, striedaním alebo do tvarov. Inšpiráciu si môžeme požičať aj zo starovekých mezopotámskych dekorácií.

Hry svetla a tieňa

Zaujímavo pôsobí kombinácia príbuzných alebo rovnakých farebných obkladačiek s rozdielnym povrchom. Hladké s vrúbkovanými tiež vytvoria príťažlivý rytmus, ktorý doplníme mierne kontrastnou líniou alebo listelou. Najmä trojrozmerné listely ponúkajú okrem svojej farebnosti aj hru svetla a tieňa a sú vhodné na orámovanie veľkoplošného zrkadla (obrázok 4). Podobne nám poslúži aj listela s pásovým vzorom.

Obloženie väčšej plochy alebo väčšieho objektu, akým je napríklad vaňa, úplne rozličnými obkladačkami je ďalšie, menej tradičné uplatnenie dlaždíc. Pritom sa ho však nemusíme obávať, drobné vzory splynú pri pohľade na celok do kompaktnej kompozície. Tú je tiež výhodnejšie robiť na princípe náhodilosti, z ktorej vylúčime len náhodné opakovanie rovnakých či veľmi podobných kusov v tesnom susedstve (obrázok 2).

Ručné maľovanie

Originálne použitie ručne maľovaných dlaždíc poteší dvojnásobne – pre neopakovateľnosť nápadu a jeho realizácie v inom byte a pre potvrdenie si vlastných schopností (obrázok 1). Farby na keramiku rozrobíme vo vode a štetcom vytvoríme obraz, postupne každou farbou zvlášť. Po vyschnutí vzor vypálime v keramickej peci (majú ich mnohé výtvarné záujmové krúžky a školy). Musíme si uvedomiť, že výsledná farba po vypálení bude úplne odlišná od pôvodnej - napríklad ružová sa stane modrou. Existujú aj farby na vypaľovanie v rúre sporáka, obkladačky môžeme pomaľovať aj olejovými farbami. Trvácnosť takéhoto vzoru je však nižšia.

Obkladačky lepíme na vyrovnanú omietku s nánosom cementového poteru alebo špeciálnej malty na lepenie obkladačiek. Poklepkávaním gumeným kladivom ich utláčame do podkladu a zároveň aj vyrovnávame odstup od steny. Medzi jednotlivými kusmi vynecháme medzeru, najlepšie vymedzovacími kolíkmi. Po vytvrdnutí ich vyberieme a vyspárujeme medzery.

ĽUBOMÍR ŠIMNA

FOTO - Detaily v interiéri - Slovart