CAMBRIDGE, BRATISLAVA. Ak z pokladničnej zóny zmiznú police so sladkosťami a čipsami, ľudia si z potravín odnesú podstatne zdravší nákup.
Z veľkej britskej štúdie v časopise PLOS Medicine vplýva, že ak sladkosti nie sú poruke, mnohé rodiny si ich vôbec nekúpia.
V boji proti obezite by tak mohla pomôcť aj úprava pravidiel pre obchodníkov.
Odišli bez sladkostí
Univerzita v Cambridgei vo svojej analýze vychádza z údajov, ktoré nazbierali od 30-tisíc britských domácností.
Sledovali štruktúru nákupov rok predtým a rok potom, ako deväť veľkých supermarketov dobrovoľne odstránilo sladkosti a pochutiny v pokladničných zónach.

Umiestnenie výrobkov pri pokladnici alebo na konci uličiek totiž zvyšuje ich predaj. Na týchto miestach sú spravidla vystavené potraviny s množstvom pridaného cukru či vysokým obsahom tuku a soli.
Vedci porovnali nákupy v obchodoch s upravenými pravidlami s tými, ktoré nechali predajne v pôvodnom stave.
Nákupné správanie ľudí sa v upravených predajniach skutočne zlepšilo. Impulzívnych nezdravých nákupov ubudlo.
Ľudia kupovali o pätinu menej nezdravých výrobkov.
Účinné a jednoduché opatrenia
Zásadné sú aj zmeny pri nákupoch "na cestu". Viac než sedemtisíc ľudí si zapisovalo každú potravinu, ktorú si v supermarkete kúpili s tým, že ju zjedia cestou domov.
“Supermarkety môžu pozitívne ovplyvniť nakupovanie zákazníkov.
„
V ich prípade za rok klesol podiel nezdravých výrobkov až o 76 percent.
"Naše zistenia naznačujú, že odstraňovaním sladkostí a chipsov z okolia pokladnice môžu supermarkety pozitívne ovplyvniť nakupovanie zákazníkov," hovorí v tlačovej správe univerzity epidemiologička Katrine Ejlersková.
Ľudí dokážu pošťuchnúť k zdravšiemu životnému štýlu pomerne jednoduchými opatreniami.
V princípe by sa predajcovia nemuseli vzdať príjmov z lukratívne umiestnených regálov.
Pomohlo by už aj to, ak by sladkosti a čipsy nahradili zdravšími možnosťami. Napríklad orechmi či ovocím.
Bude pravidlo povinné?
Britské supermarkety sa zatiaľ do projektu boja proti obezite zapojili dobrovoľne.
Presvedčivé výsledky novej štúdie, ktorú financovala britská vláda, však zrejme prispejú k tomu, aby sa zákaz nezdravých potravín pri pokladniciach dostal aj do zákona.

Nárast obezity má pre štáty nezanedbateľný ekonomický rozmer.
Obezita a nadváha sú totiž hlavným rizikovým faktorom pre množstvo vážnych a chronických ochorení, ktoré znižujú práceschopnosť ľudí a uberajú zdroje zdravotníctvu.
S obezitou totiž súvisí až pätnásť druhov rakoviny.
Medzi najčastejšie a najvážnejšie choroby súvisiace s nadbytočnou hmotnosťou patrí ateroskleróza, trombóza žíl a ostatné srdcovo-cievne choroby, žlčové kamene, choroby kĺbov a chrbtice či cukrovka.
DOI: 10.1371/journal.pmed.1002712