Text pôvodne vyšiel v The Washington Post. Medzititulky doplnené redakciou.
Možno vás zlomí mimoriadne dojemný príbeh v rádiu. Alebo nahromadená frustrácia po hádke s manželom či manželkou.
Možno je to piesňou, ktorá vám pripomenie zosnulého, ktorého ste milovali alebo ste jednoducho mali zlý deň v práci.
Možno ste iba unavený.
Bez ohľadu na príčinu sa zdá, že mnohí plačeme v aute.
"Plač v aute, to je moje," napísal jeden môj kamarát na twitteri po tom, ako som vytiahla túto tému. Iná priateľka dodala: "Mám dlhú a bohatú históriu plakania v aute, ktorá zahŕňa aj obľúbené miesta a celú diskografiu."

Ľudia, s ktorými som sa rozprávala o plači v aute, hovorili o spúšťačoch. S mnohými sa vieme stotožniť.
Slzy vybehnú, keď zaveziete svoje dieťa na univerzitu alebo vás zaplavia na ceste, keď sa sťahujete z milovaného domova. Jeden priateľ mi povedal, že ho dostanú dlhé jazdy po náročných dňoch v práci: "Osamelosť a čas uvoľnia všetky pocity."
Rozumiem tomu.
Vlani mi zomrel otec a auto sa stalo významným miestom môjho trúchlenia. Pravdepodobne je miestom, kde som jeho stratu oplakávala najčastejšie. Najviac návalov pocitov na mňa príde, keď vysadím najmladšie dieťa pred škôlkou a odrazu sa ocitnem sama, mimo našej vždy únavnej a hektickej rannej rutiny.
Prečo ľudia strácajú svoje sebaovládanie práve za volantom?
Slzy vyvoláva aj hudba
Pre mnohých je dôležitým faktorom hudba. Moja priateľka nie je jediná, ktorá si pre svoj plač v aute vytvorila playlist. Moje tajné zásoby dojákov obsahujú Siu a Breathe Me a verziu Here Comes the Sun od Niny Simone.