Text pôvodne vyšiel v The Washington Post.
Medzititulky doplnené redakciou.
Tracey Thomsen-Andersonová, 57-ročná copywriterka reklamnej agentúry z Colorado Springs, každú noc prespí asi deväť až desať hodín. Robí to tak celý svoj život.
„Moja schopnosť zaspať aj za zvláštnych okolností bola legendárna. Ako dieťa som spala počas osláv, ohňostrojov, raz som dokonca prespala autonehodu,“ hovorí Andersonová. „Deň alebo dva si vystačím aj s ôsmimi hodinami spánku, no potom sa celý deň cítim ako zombie.“

Pre spánkovo-deprivovaných ľudí to môže znieť ako raj, no jej to tak vždy nepripadá.
„Niekedy mám pocit, že keď spím, mrhám časom,“ tvrdí. „Raz som to spočítala. Ak by som sa dožila veku 85 rokov a denne by som spala o hodinu menej, získala by som za život asi 1 300 dní. To je tri a pol roka. Čo myslíte, čo by ste urobili s tri a pol rokmi navyše?“
Podobne je na tom aj Kate (neželala si, aby bolo zverejnené jej priezvisko), 52-ročná učiteľka špeciálnej školy v New Yorku.
Ak by mohla, rada by spala desať hodín denne. No podarí sa jej to len málokedy.
Každé ráno vstáva o piatej, aby sa načas dostala do práce. „Snažím sa chodiť do postele v rovnakom čase, zvyčajne je to o deviatej večer,“ tvrdí. „Viem, že by som mala byť v posteli už o ôsmej, ale mám priveľa povinností.“
Obe ženy patria k odhadovaným dvom percentám populácie, ktoré si pravidelne doprajú viac spánku, ako bežné pre ich vekovú skupinu.
Dlhý spánok sa drží v rodinách
„Spáči“ väčšinou za noc prespia aj 10 až 12 hodín. Americká akadémia spánkového lekárstva tvrdí, že je to ich celoživotný návyk, ktorý je pre nich normálny a nijako nesúvisí s ich zdravím.