SME
Nedeľa, 1. august, 2021 | Meniny má BožidaraKrížovkyKrížovky

Pribudol ďalší veľký dôkaz, že očkovanie nespôsobí autizmus

Výskum sledoval státisíce detí.

Po epidémii osýpok v Európe, ale aj na východnom Slovensku počet odmietačov očkovania  u nás podľa hygienikov poklesol. Na snímke očkovanie detí v Trebišove.Po epidémii osýpok v Európe, ale aj na východnom Slovensku počet odmietačov očkovania u nás podľa hygienikov poklesol. Na snímke očkovanie detí v Trebišove. (Zdroj: TASR/Roman Hanc)

BRATISLAVA. Vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole nezvyšuje riziko autizmu. V čase, keď susedná Ukrajina zápasí s rozsiahlou epidémiou osýpok, vedci zverejnili ďalší dôkaz v prospech očkovania.

Nová rozsiahla štúdia sleduje zdravotné záznamy viac než 650-tisíc detí z Dánska, ktoré sa narodili medzi rokmi 1999 až 2010.

Výsledky potvrdzujú, že takzvaná MMR vakcína nesúvisí so zvýšeným rizikom autizmu ani v prípade, ak má dieťa zvýšené riziko poruchy, pretože sa jeho súrodenec nachádza na autistickom spektre.

Skryť Vypnúť reklamu

Podrobnosti výskumu uverejnil časopis Annals of Internal Medicine.

Nový silný dôkaz

Zatiaľ čo na Slovensku je očkovanie proti osýpkam povinné, Dánsko má zavedený národný vakcinačný program, ktorý je dobrovoľný a bezplatný.

Státisíce sledovaných deti vedci rozdelene do podskupín aj na základe toho, aké očkovania podstúpili a či majú súrodenca s autizmom. Spomedzi detí bolo približne 30-tisíc nezaočkovaných MMR vakcínou.

V priebehu desiatich rokov bola u viac než 6-tisíc detí diagnostiková porucha na autistickom spektre.

Zo zdravotných záznamov vyplynulo, že výskyt autizmu bol proporčne rovnaký u zaočkovaných aj nezaočkovaných detí. MMR vakcína nezvýšila riziko vzniku poruchy u zdravých detí a ani u detí s autistickým súrodencom.

Myslím, že je na mieste povedať, že pravda vyšla najavo.

Paul Offit, riaditeľ Centra pre vzdelávanie o vakcínach v detskej nemocnici vo Philadelphii.

Zistenia boli totožné so štúdiou spred šestnástich rokov, ktorá tiež sledovala súvislosť medzi očkovaním a autizmom na zhruba 540-tisíc dánskych deťoch.

Skryť Vypnúť reklamu

„V ideálnom svete by sa výskum v oblasti bezpečnosti vakcín uskutočňoval len s cieľom vyhodnotiť vedecky podložené hypotézy, nie ako odpoveď na konšpiračnú teóriu,“ píšu autori v úvode k štúdii.

So škodlivým mýtom, ktorý preukázateľne ohrozuje verejné zdravie, bojujú vedci už dvadsať rokov.

„V tejto chvíli máme k dispozícii sedemnásť predošlých štúdií, ktoré sledujú státisíce detí zo siedmich štátov na troch rôznych kontinentoch,“ povedal pre CNN Paul Offit, riaditeľ Centra pre vzdelávanie o vakcínach v detskej nemocnici vo Philadelphii.

„Myslím, že je na mieste povedať, že pravda vyšla najavo,“ tvrdí lekár.

Nákazlivejšie než ebola

Osýpky sú mimoriadne nákazlivé. Vírus sa šíri rýchlejšie než chrípka, tuberkulóza alebo dokonca obávaná ebola.

Jediná osoba s osýpkami dokáže nakaziť v priemere 12 až 18 ľudí a trvá až týždeň, kým chorý pocíti prvé príznaky. Kým sa podarí potvrdiť prítomnosť vírusu, infikovaní sa dostanú do kontaktu s desiatkami až stovkami ľudí.

Skryť Vypnúť reklamu

Kým neexistovala vakcína, na osýpky do svojich pätnástich rokov ochorelo deväť z desiatich detí.

Každý rok zomreli na následky ochorenia viac než dva milióny ľudí. Desaťtisíce síce pred vznikom vakcíny prežili, no pre sprievodné komplikácie utrpeli poruchy nervového systému, prišli o zrak alebo mali iné trvalé zdravotné problémy.

Dnes sa dá ochoreniu bezpečne vyhnúť sériou dvoch MMR vakcín. Prvú dostane dieťa v 15. až 18. mesiaci života, druhú keď má 11 rokov.

Mnohí rodičia sa napriek jednoznačným výhodám očkovania rozhodnú riskovať.

Dnešní tridsiatnici totiž vyrastali v období rozsiahlej vakcinácie. Prakticky nikto z nich nemá osobnú skúsenosť so smrteľnými dôsledkami osýpok.

„V rozvojových krajinách väčšina ľudí vie, že osýpky sú zabijak. Verejnosť sa na vlastné oči presvedčila, že ide o skutočne nebezpečnú chorobu, ktorá zabíja deti,“ hovorí v osvetovom videu Svetovej zdravotníckej organizácie Andy Pollard, profesor pediatrie na Oxfordskej univerzite.

Namiesto nebezečných a mimoriadne infekčných osýpok sa rodičia západných spoločností viac boja (opakovane vyvráteného a vedecky nepodloženého) prepojenia vakcín a autizmu, prípadne silnejšej (no zriedkavej) imunitnej reakcie dieťaťa na vakcínu.

Ako vznikol strach z vakcín

Počiatky nedôvery k vakcínam možno vystopovať k starej štúdii z roku 1998, ktorú uverejnil časopis Lancet.

Výskumníci v nej naznačovali, že existuje spojenie medzi kombinovanou vakcínou proti osýpkam, mumpsu a rubeole (známa ako MMR) a autizmom.

Štúdia pritom vznikla neštandardne - na základe dvanástich prípadov detí. Rodičia ôsmich z nich tvrdili, že deti po vakcíne stratili viaceré schopnosti vrátane jazykových.

Prečítajte si tiež: Príbehy vražedných infekcií: zmizli iba kiahne, posledná smrť bola nehoda Čítajte 

Štúdia sa stala senzáciou a mnohí rodičia, ktorí sa snažili vyrovnať s ochoreniami svojich detí, ochotne našli vinníka práve vo vakcíne.

Neskôr sa ukázalo, že štúdia nespĺňala metodické ani etické štandardy výskumu. Navyše ju čiastočne hradili právnici rodičov, ktorí žalovali výrobcu vakcíny.

Trvalo celých dvanásť rokov a "niekoľko miliónov, ak nie desiatok miliónov dolárov" na dodatočné štúdie, kým sa podarilo definitívne vyvrátiť domnelé spojenie medzi MMR vakcínou a autizmom.

No aj keď Lancet štúdiu dodatočne stiahol, jej stopy dodnes ostávajú hlboko v podvedomí ľudí a na popredných stránkach Googlu aj naďalej.

Dôsledkom sú rozsiahle epidémie, ktoré sa objavili nie len na konfliktom otrasenej Ukrajine, ale aj v Spojených štátoch a viacerých rozvinutých krajinách Európskej únie ako je Francúzsko či Veľká Británia.

DOI: 10.7326/M18-2101

DOI: 10.1056/NEJMoa021134

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  2. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  3. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  4. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  5. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  8. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  2. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  3. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  5. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  6. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  7. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  8. Slováci čoraz viac nakupujú pivo vo vratných fľašiach
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 5 219
  2. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 4 546
  3. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 4 375
  4. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 467
  5. Jeden deň na Bratislavu nestačí 3 392
  6. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 331
  7. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 271
  8. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 3 256
  9. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 3 237
  10. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 3 128
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vladimíra Kurincová Čavojová (1978) pôsobí na Ústave experimentálnej psychológie, ktorý funguje pod Centrom spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV). Získala ocenenie SAV za popularizáciu vedy aj za aktivitu Prečo ľudia veria nezmyslom.

Rozhovor s Vladimírou Kurincovou Čavojovou o vášňach, ktoré rozdeľujú spoločnosť.


30. júl
Golfista Rory Sabbatini na OH Tokio 2020 / 2021.

Golfista Rory Sabbatini získal olympijské striebro.


Boris Vanya 7 h
Petr Šabata.

Maďarský premiér oceňuje na tom českom najmä jeho odvahu.


26. júl
Taliansky šprintér Lamont Jacobs vyhral beh na 100 m na LOH Tokio 2020 / 2021.

Všetci šprintéri dosiahli vo finále čas pod 10 sekúnd.


Sportnet a 2 ďalší 4 h