BRATISLAVA. Vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole nezvyšuje riziko autizmu. V čase, keď susedná Ukrajina zápasí s rozsiahlou epidémiou osýpok, vedci zverejnili ďalší dôkaz v prospech očkovania.
Nová rozsiahla štúdia sleduje zdravotné záznamy viac než 650-tisíc detí z Dánska, ktoré sa narodili medzi rokmi 1999 až 2010.
Výsledky potvrdzujú, že takzvaná MMR vakcína nesúvisí so zvýšeným rizikom autizmu ani v prípade, ak má dieťa zvýšené riziko poruchy, pretože sa jeho súrodenec nachádza na autistickom spektre.
Podrobnosti výskumu uverejnil časopis Annals of Internal Medicine.
Nový silný dôkaz
Zatiaľ čo na Slovensku je očkovanie proti osýpkam povinné, Dánsko má zavedený národný vakcinačný program, ktorý je dobrovoľný a bezplatný.
Státisíce sledovaných deti vedci rozdelene do podskupín aj na základe toho, aké očkovania podstúpili a či majú súrodenca s autizmom. Spomedzi detí bolo približne 30-tisíc nezaočkovaných MMR vakcínou.
V priebehu desiatich rokov bola u viac než 6-tisíc detí diagnostiková porucha na autistickom spektre.
Zo zdravotných záznamov vyplynulo, že výskyt autizmu bol proporčne rovnaký u zaočkovaných aj nezaočkovaných detí. MMR vakcína nezvýšila riziko vzniku poruchy u zdravých detí a ani u detí s autistickým súrodencom.
“Myslím, že je na mieste povedať, že pravda vyšla najavo.
„
Zistenia boli totožné so štúdiou spred šestnástich rokov, ktorá tiež sledovala súvislosť medzi očkovaním a autizmom na zhruba 540-tisíc dánskych deťoch.
„V ideálnom svete by sa výskum v oblasti bezpečnosti vakcín uskutočňoval len s cieľom vyhodnotiť vedecky podložené hypotézy, nie ako odpoveď na konšpiračnú teóriu,“ píšu autori v úvode k štúdii.
So škodlivým mýtom, ktorý preukázateľne ohrozuje verejné zdravie, bojujú vedci už dvadsať rokov.
„V tejto chvíli máme k dispozícii sedemnásť predošlých štúdií, ktoré sledujú státisíce detí zo siedmich štátov na troch rôznych kontinentoch,“ povedal pre CNN Paul Offit, riaditeľ Centra pre vzdelávanie o vakcínach v detskej nemocnici vo Philadelphii.
„Myslím, že je na mieste povedať, že pravda vyšla najavo,“ tvrdí lekár.
(zdroj: SME - Miroslav Mezei)Nákazlivejšie než ebola
Osýpky sú mimoriadne nákazlivé. Vírus sa šíri rýchlejšie než chrípka, tuberkulóza alebo dokonca obávaná ebola.
Jediná osoba s osýpkami dokáže nakaziť v priemere 12 až 18 ľudí a trvá až týždeň, kým chorý pocíti prvé príznaky. Kým sa podarí potvrdiť prítomnosť vírusu, infikovaní sa dostanú do kontaktu s desiatkami až stovkami ľudí.
Kým neexistovala vakcína, na osýpky do svojich pätnástich rokov ochorelo deväť z desiatich detí.
Výskyt osýpok v roku 2018
Európske štáty s najvyšším počtom prípadov osýpok:
- Ukrajina - 53218 prípadov
- Srbsko - 5076 prípadov
- Francúzsko - 2913 prípadov
- Taliansko - 2517 prípadov
- Rusko - 2256 prípadov
- Gruzínsko - 2203 prípadov
- Grécko - 2193 prípadov
Výskyt osýpok na Slovensku a u susedov:
- Slovensko - 572 prípadov
- Poľsko - 335 prípadov
- Česko - 199 prípadov
- Rakúsko - 77 prípadov
- Maďarsko - 14 prípadov
Každý rok zomreli na následky ochorenia viac než dva milióny ľudí. Desaťtisíce síce pred vznikom vakcíny prežili, no pre sprievodné komplikácie utrpeli poruchy nervového systému, prišli o zrak alebo mali iné trvalé zdravotné problémy.
Dnes sa dá ochoreniu bezpečne vyhnúť sériou dvoch MMR vakcín. Prvú dostane dieťa v 15. až 18. mesiaci života, druhú keď má 11 rokov.
Mnohí rodičia sa napriek jednoznačným výhodám očkovania rozhodnú riskovať.
Dnešní tridsiatnici totiž vyrastali v období rozsiahlej vakcinácie. Prakticky nikto z nich nemá osobnú skúsenosť so smrteľnými dôsledkami osýpok.
„V rozvojových krajinách väčšina ľudí vie, že osýpky sú zabijak. Verejnosť sa na vlastné oči presvedčila, že ide o skutočne nebezpečnú chorobu, ktorá zabíja deti,“ hovorí v osvetovom videu Svetovej zdravotníckej organizácie Andy Pollard, profesor pediatrie na Oxfordskej univerzite.
Namiesto nebezečných a mimoriadne infekčných osýpok sa rodičia západných spoločností viac boja (opakovane vyvráteného a vedecky nepodloženého) prepojenia vakcín a autizmu, prípadne silnejšej (no zriedkavej) imunitnej reakcie dieťaťa na vakcínu.
Ako vznikol strach z vakcín
Počiatky nedôvery k vakcínam možno vystopovať k starej štúdii z roku 1998, ktorú uverejnil časopis Lancet.
Výskumníci v nej naznačovali, že existuje spojenie medzi kombinovanou vakcínou proti osýpkam, mumpsu a rubeole (známa ako MMR) a autizmom.
Štúdia pritom vznikla neštandardne - na základe dvanástich prípadov detí. Rodičia ôsmich z nich tvrdili, že deti po vakcíne stratili viaceré schopnosti vrátane jazykových.
Príbehy vražedných infekcií: zmizli iba kiahne, posledná smrť bola nehoda Čítajte Štúdia sa stala senzáciou a mnohí rodičia, ktorí sa snažili vyrovnať s ochoreniami svojich detí, ochotne našli vinníka práve vo vakcíne.
Neskôr sa ukázalo, že štúdia nespĺňala metodické ani etické štandardy výskumu. Navyše ju čiastočne hradili právnici rodičov, ktorí žalovali výrobcu vakcíny.
Trvalo celých dvanásť rokov a "niekoľko miliónov, ak nie desiatok miliónov dolárov" na dodatočné štúdie, kým sa podarilo definitívne vyvrátiť domnelé spojenie medzi MMR vakcínou a autizmom.
No aj keď Lancet štúdiu dodatočne stiahol, jej stopy dodnes ostávajú hlboko v podvedomí ľudí a na popredných stránkach Googlu aj naďalej.
Dôsledkom sú rozsiahle epidémie, ktoré sa objavili nie len na konfliktom otrasenej Ukrajine, ale aj v Spojených štátoch a viacerých rozvinutých krajinách Európskej únie ako je Francúzsko či Veľká Británia.
DOI: 10.7326/M18-2101
DOI: 10.1056/NEJMoa021134
