BRATISLAVA. Predstavte si lekára v klasickej ordinácii. Na krku má stetoskop, poruke drevené paličky, tlakomer a nástroje potrebné na odber krvi.
Diagnózu určuje s pomocou niekoľkých pokročilých technológií, ale najmä vlastnými zmyslami a vedomosťami. Ani tie však nemusia stačiť.
V ordinácii by pritom nemusel byť sám, niektoré ochorenia by mu mohli pomôcť odhaliť špeciálni asistenti zo zvieracej ríše.
Síce nevyštudovali medicínu, no na rozpoznávanie príznakov majú preukázateľný talent.
Veľký dar malého mozgu
Trvá roky, kým si patológovia a rádiológovia vycibria schopnosť vidieť rakovinu na záberoch alebo pohľadom cez mikroskop. Diagnostikovať vážne ochorenie pomocou zraku sa odborníci učia postupne, náročnou praxou.
O to bizarnejšie znie zistenie, že rakovinu dokážu spozorovať aj holuby.

Po dvojtýždňovom tréningu dokážu určiť správnu diagnózu v 85 percentách prípadov. Zvieratá sa doťahujú na ľudských profesionálov.
Holubí mozog by sa pohodlne zmestil na ľudský ukazovák, no netreba ho podceňovať.
Evolučne sa totiž vyvinul tak, aby nezaberal veľa miesta, no aby sa napriek tomu vták dokázal bezpečne orientovať počas letu.
A zatiaľ čo človek má v oku receptory citlivé na tri farby, holub má na štyri až päť. Človeka pravdepodobne prekonáva aj kvalitou periférneho videnia.
Holuby trávia takmer celý svoj život tým, že na zemi hľadajú drobný hmyz a semená. Vďaka tomu sú predurčené na to, aby si dokázali vo svojom okolí uvedomovať zložité vizuálne vzorce a všimnúť si anomáliu.