Čo je kolonoskopia? Aká je príprava pacienta a ako prebieha vyšetrenie

Pôvodný text z roku 2020 sme aktualizovali v roku 2024.

BRATISLAVA. Jednoduchý test na skryté krvácanie vám môže zachrániť život. Ak však patríte medzi pacientov so zvýšeným rizikom rakoviny hrubého čreva a konečníka, nečakajte na výsledky testu zo stolice.

Mali by ste priamo podstúpiť preventívne kolonoskopické vyšetrenie hrubého čreva a konečníka.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Kolorektálny karcinóm. Aké sú príznaky choroby, ktorá sa tajne šíri telom Čítajte 

Prísnejšiu prevenciu by ste mali podstúpiť obzvlášť v prípade, ak bola rakovina hrubého čreva či konečníka potvrdená u vášho pokrvného príbuzného.

Ľudia, ktorých rodič, súrodenec či dieťa mali rakovinu alebo črevné polypy totiž majú jednoznačne vyššie riziko ochorenia, než zvyšok populácie.

Zvýšené riziko ochorenia na rakovinu hrubého čreva a konečníka sa na Slovensku týka zhruba pol milióna ľudí.

A hoci sa ochorenie zvykne pripisovať najmä mužom, obe pohlavia sú ohrozené rovnako.

Prečo test nemusí stačiť

Rakovina hrubého čreva a konečníka vzniká postupne v priebehu desiatich až pätnástich rokov.

Na čreve sa najskôr objavia malé výrastky, ktoré sa volajú polypy.

„Postupne rastú a v istom okamihu sa v nich niektoré bunky takpovediac zbláznia a začnú prerastať do okolia, zmenia sa na zhubné a vzniká rakovina,“ vysvetľuje Tibor Hlavatý, vedecký sekretár Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti.

Ochorenie možno zistiť pomocou bežného testu na okultné krvácania, ktorý rozpozná krv vo vzorke stolice.

Ak je výsledok pozitívny, pacient podstupuje kolonoskopiu a tá definitívne potvrdí prítomnosť polypov alebo nádorov.

Test na okultné krvácanie je vysoko citlivý a spoľahlivý, v širšej populácii ho možno považovať za mimoriadne účinnú formu skríningu rakoviny.

Môže však zlyhať v prípade, ak je polyp veľmi malý alebo nekrváca a je zapuzdrený.

Môže sa stať, že takto bude rizikový polyp unikať pozornosti lekárov až do chvíle, kým neprerastie do rakoviny.

Kolonoskopia je v tomto zmysle oveľa presnejšia. Odhalí všetky nádory a až 90 percent polypov, ktoré sú pred štádiom rakoviny. Pre rizikových pacientov je preto vhodnejšia.

Lekár vďaka kolonoskopii uvidí aj veľmi malé niekoľkomilimetrové polypy. Dokáže ich hneď odstrániť a predísť ich bujneniu a vzniku rakoviny.

Ľudia so zvýšeným rizikom ochorenia by preto nemali vyšetrenie odkladať ani v prípade, ak bol test na skryté krvácanie negatívny.

„Ak by ľudia chodili na pravidelnú kolonoskopiu, bol by kolorektálny karcinóm zriedkavým ochorením,“ tvrdí Hlavatý.

Príprava na kolonoskopiu

Na vyšetrenie hrubého čreva u gastroenteorológa potrebujete výmenný lístok od vášho všeobecného lekára alebo iného špecialistu. Vyšetrenie môžete podstúpiť v niektorom z 200 kolonoskopických pracovísk, pričom certifikovaných pracovísk, ktoré majú s vyšetrením bohaté skúsenosti a majú špičkové vybavenie, je 65.

• Pozrite si zoznam pracovísk vykonávajúcich skríningové kolonoskopie.

Čakacia doba na kolonoskopické vyšetrenie sa zvyčajne pohybuje od 14 do 30 dní. Ak je ambulancia vyťažená, môže byť aj dlhšia.

Najskôr absolvujete pohovor s lekárom a podpíšete informovaný súhlas. Dozviete sa detaily o vyšetrení a dostanete odporúčania o tom, ako sa stravovať a ktoré lieky a doplnky musíte prestať užívať niekoľko dní pred vyšetrením. Cieľom je zlepšenie prehľadnosti čreva, ale aj zabránenie vzniku krvácania či tvorbe krvných zrazenín.

Aby bolo vyšetrenie dôsledné a splnilo svoj účel, hrubé črevo musí byť dokonale čisté od zvyškov stolice. Vždy dodržiavajte pokyny lekára a postup na obale prečisťujúceho prípravku.

Päť dní pred kolonoskopiou

Ideálne päť dní pred vyšetrením prestaňte jesť zeleninu. Môžete si z nej pripraviť vývar, no konzumujte iba číru tekutinu. Úplne sa vyhýbajte potravinám s kôstkami alebo tuhou šupkou. Nevhodné sú napríklad hrozno, sezam, kokos, cereálie, mak, bylinky, oriešky, paprika a paradajky so šupkou.

V prvých dňoch prípravy môžete jesť napríklad biele pečivo s maslom, šunkou, syrom, vajíčko na mäkko, keksy.

Pár dní pred vyšetrením

Dva dni pred vyšetrením nepite žiadne červené nápoje, napríklad repovú šťavu. Prejdite na kašovitú stravu ako poleivky, jogurty, kaše či detskú výživu.

Deň pred vyšetrením zvyčajne ešte môžete raňajkovať a obedovať. Zvoľte si však tekutejšiu stravu ako sú kaša, polievky alebo mixované jedlo.

Poobede (približne okolo tretej popoludní) si podľa návodu pripravte prečisťujúci roztok, ktorý ste dostali od lekára.

Ide o špeciálny prípravok, ktorý zabezpečí rýchle vyčistenie čreva bez rizika dehydratácie. Tejto tekutiny musíte vypiť niekoľko litrov, niektorým pacientom robí problém jej slaná chuť. Existuje aj variant, ktorého stačí vypiť menej, no ten nezabráni dehydratácii.

Roztok začne účinkovať do hodiny a musíte rátať s častou návštevou toalety. Keď z konečníka začne vychádzať iba čistá voda, môžete prestať piť roztok. Počas celej prípravy už nejedzte, môžete jedine piť vodu a čaj v ľubovoľnom množstve.

V deň kolonoskopie

V deň vyšetrenia príďte na ambulanciu nalačno, štyri hodiny pred vyšetrením už nemožno ani piť tekutiny.

Niekedy aj napriek dobre dodržaným pokynom sa môže príprava ukázať ako nedostatočná a vo vyšetrení nie je možné pokračovať.

Vtedy sa kolonoskopia buď presunie na iný deň, alebo sa lekár pokúsi vyšetrenie dokončiť inou, no menej účinnou metódou.

Kolonoskopické vyšetrenie - ako prebieha

Pacient si ľahne na ľavý bok, odhalené telo mu diskrétne zakrýva rúška.

Ako prvé absolvuje vyšetrenie konečníka prstom, pri ktorom lekár zároveň nanáša znecitlivujúci gél.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Patrik Herman: Rakovine nebránime systémovo, prevencia je o náhode Čítajte 

Na samotné vyšetrenie sa používa ohybný optický prístroj, kolonoskop. Zavádza sa cez konečník. Lekár postupne zasúva prístroj do hrubého čreva.

Cez kolonoskop prúdi vzduch, ktorým sa oddialia črevné steny. Vďaka tomu vie lekár manévrovať s prístrojom a citlivou kamerou si detailne prehliadne sliznicu a steny čreva.

Vzduch sa z hrubého čreva uvoľňuje spontánne, alebo ho lekár postupne odsáva.

Kolonoskop lekár posúva hrubým črevom až do jeho začiatočnej časti (slepého čreva) alebo v prípade potreby až do koncovej časti tenkého čreva.

Ak lekár spozoruje polyp alebo iný podozrivý nález, môže cez kanál prístroja zasúvať rôzne pomocné nástroje. S ich pomocou odoberie vzorky na histologické vyšetrenie alebo polyp odstráni.

Všetky nástroje sa pred vyšetrením ďalšieho pacienta dôsledne čistia a sterilizujú.

Ako sa odstraňujú polypy

Polypy majú zvyčajne tvar podobný hubám. Ak to dovolí ich veľkosť a spôsob akým vyrastajú zo steny čreva, možno ich odstrániť už počas vyšetrenia.

„Drobné a malé polypy sú endoskopicky odstraňované studenou slučkou, čo zvyšuje pravdepodobnosť ich úplného odstránenia pri minimálnych rizikách výkonu,“ hovorí primár gastroenterologického oddelenia Národného onkologického ústavu Boris Pekárek.

Väčšie polypy sa odstraňujú najčastejšie slučkou s pomocou elektrochirurgickej jednotky, ktorá odreže polyp a zacelí ranu.

No dnes už je možné odstrániť aj veľmi veľké polypy a malé nádory endoskopicky, teda bez nutnosti operácie.

Pri veľkých polypoch, polypoch s ťažkým prístupom alebo pri podozrivom náleze pokročilého nádoru je podľa Pekáreka vhodné, keď pacient prejde do špecializovaného centra, kde sa posúdi vhodnosť endoskopického alebo chirurgického odstránenia nádoru.

V ktorých častiach hrubého čreva vzniká najčastejšie rakovina? (zdroj: SME - Miroslav Mezei)

Je kolonoskopia bolestivá?

Kolonoskopia môže byť nepríjemná, no nemusí bolieť. Priebeh kolonoskopie je bezbolestný ak sú v súhre tri základné okolnosti: Pacient má normálny priebeh čreva, prístroj je funkčný a kolonoskopiu vykonáva skúsený odborník.

„Človek však môže mať inak uložené črevo, je po operáciách alebo môže byť iný dôvod, prečo to môže bolieť,“ hovorí Pekárek. Bolestivé môže byť aj nafukovanie čreva, ktoré naťahuje okolité tkanivá.

• O skúsenosti pacienta s kolonoskopiou na blog.sme.sk.

Aby bolo vyšetrenie komfortnejšie, pacient môže dosať lieky na upokojenie, alebo dostane aj lieky na bolesť.

Existuje aj možnosť, že lekári pacienta uspia, no celková anestéza má vlastné riziká.

„Ak sa pacient bojí, mal zlú skúsenosť alebo je riziko, že ho bude vyšetrenie bolieť, stačí nám to povedať a pritlmíme ho. Urobíme všetko preto, aby netrpel, má na to nárok,“ ubezpečuje odborník.

Polypektómia (odstraňovanie polypov) pacienta nebolí.

„V miestach, kde robíme polypektómiu, nie sú receptory bolesti. Netreba sa báť,“ ubezpečuje Pekárek.

Riziká, ktoré sprevádzajú vyšetrenie a odstraňovanie polypov sú minimálne a zriedkavé. Mnohé komplikácie vedia lekári riešiť aj bez operácie a priamo na mieste.

Zotavenie po kolonoskopii

Ak ste dostali pred vyšetrením sedatíva, lekári vás prevezú do miestnosti na zotavenie. Tu ležíte, alebo sedíte pod dohľadom zdravotníkov, kým lieky neprestanú účinkovať.

Po vyšetrení kolonoskopom sa môžete cítiť nafúknutí a následkom toho cítiť tlak či mierne bolesti v bruchu.

Po vyšetrení je rozumné vziať si v daný deň či nasledujúce dni voľno v práci a vyhýbať sa ťažkej fyzickej námahe.

Ako často podstúpiť kolonoskopiu

„Prvostupňovým príbuzným pacientov s rakovinou hrubého čreva a konečníka
odporúčame absolvovať kolonoskopiu medzi 40. a najneskoršie 45. rokom života, ale aj skôr,“ hovorí Hlavatý.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Ako vyzerá zdravá stolica. O čom svedčí nezvyčajná farba? Čítajte 

Vyšetrenie sa oplatí absolvovať vo veku o desať rokov nižšom, než bol ten, v ktorom bola rakovina diagnostikovaná príbuznému.

Ak mali kolorektálny karcinóm viacerí príbuzní, pravdepodobne ide o dedičnú formu ochorenia.

„V týchto prípadoch je potrebné navštíviť špecializované pracovisko lekárskej genetiky a v spolupráci s gastroenterológom pripraviť individuálny plán preventívnych vyšetrení,“ odporúča Hlavatý.

Stav pacienta treba začať sledovať oveľa skôr, už vo veku 20 až 30 rokov. Pravidelnú kolonoskopiu môžu dopĺňať aj ďalšie preventívne vyšetrenia.

Diéta pred kolonoskopiou

Pred kolonoskopiou by ste nemali hladovať. Zníženie príjmu potravy spomaľuje pohyby čriev, čo sťažuje ich vyčistenie.

Svoju stravu päť dní pred vyšetrením upravte tak, aby obsahovala čo najmenej vlákniny. Takáto diéta sa prezýva aj bezzvyšková a váš lekár či lekárka vám presne určí, čo môže obsahovať.

Vhodné potraviny s nízkym obsahom vlákniny:

• vývar - iba číra tekutina,
• biely chlieb
• cestoviny (nie celozrnné),
• ryža,
• chudé mäso a ryby (najlepšie pomleté),
• vajcia.

Pred kolonoskopiou vylúčte tieto jedlá:

• mastné mäsá, údeniny, kyslé ryby,
• ovocie a zelenina so šupkami a semiačkami (ani zavárané, sušené či džem),
• semiačka,
• orechy,
• kapustu,
• strukoviny,
• brokolicu,
• kukuricu a pukance,
• tučné jedlá,
• celozrnné potraviny (chlieb, cestoviny...),
• cereálie,
• mak,
• alkohol,
• orechy.