BRATISLAVA. Andreas Vesalius nebol spokojný s úrovňou svojho vzdelania.
Ambiciózny mladík sa začiatkom 16. storočia presťahoval do talianskej Padovy. Pritiahla ho vychýrená úroveň medicíny na tamojšej univerzite.

V rámci štúdia síce bolo výnimočne povolené využívanie mŕtvol, no pre Vesalia nebol spôsob výkladu dostatočne výpravný a ani poučný.
Na hodine anatómie bola prednášková sála preplnená mladými mužmi.
Profesor monotónne predčítal z knihy a keďže vzdelanci jeho kalibru nevykonávali manuálnu prácu, do mŕtvoly rezal asistent.
Študenti sa mohli iba z diaľky prizerať.
Aby si Vesalius vyplnil medzery vo vzdelaní, rozhodol sa pre radikálny krok. Namiesto kníh vzal do rúk lopatu a pomocou lana preliezal ploty cintorínov.
Anatómii kraľuje vykrádač hrobov
„Ako študent medicíny v Paríži bojoval o kosti na cintoríne s túlavými psami,“ píše o Veasaliovi emeritná profesorka Lois N. Magnerová v knihe História medicíny.
Najskôr telá kradol pre seba, neskôr už ako profesor vyrážal k hrobom aj so svojimi študentmi. „Kdekoľvek, kde Vesalius robil prednášky, pribúdali hlásenia o vykradnutých hroboch,“ tvrdí Magnerová.