BRATISLAVA. Vyzerajú odpudivo a šíria typický hubový zápach. Plesne v domácnostiach a verejných budovách však nie sú len estetickým problémom.
Niektoré druhy plesní môžu do okolia šíriť dráždivé a jedovaté látky.
Zdraví ľudia nemusia pocítiť žiadne následky, no u citlivejších môže kontakt s plesňami spôsobiť dlhodobé zdravotné problémy.
Najviac ohrození sú ľudia s oslabeným imunitným systémom, alergici a deti.
Prečo na stenách vzniká pleseň
Pleseň je bežnou súčasťou životného prostredia. Ako mikroorganizmus je prakticky všadeprítomná, nachádza sa vo vode, pôde aj v ovzduší.
Voľným okom ju spozorujete iba v prípade, ak natrafí na ideálne podmienky a premnoží sa. Vtedy začne tvoriť zamatové škvrny. Sfarbenie plesne sa môže líšiť, zvyčajne má tmavosivé, zelenkasté či hnedé odtiene.
Zahodiť alebo odrezať? Aké sú riziká plesnivých potravín Čítajte K rastu plesní dochádza, ak môžu čerpať živiny z prírodných materiálov a majú prístup ku kyslíku. Uprednostňujú povrchy, ktoré sú väčšinu času vlhké, alebo sa na nich kondenzuje para.
Optimálna teplota pre rast plesní je 20 až 35 stupňov Celzia.
Plesne preto najčastejšie vznikajú v priestoroch, ktoré sú zle vetrané, neprávne udržiavané či izolované, alebo priamo zatekajú v dôsledku stavebno-konštrukčných chýb.
Plesne môžu postihovať aj nové budovy, živnou pôdou je vlhký stavebný materiál.
Spóry neškodia len alergikom
Plesne ako také nie sú škodlivé. Ľudské zdravie však ohrozujú látky, ktoré plesne uvoľňujú.
