BRATISLAVA. Kvalitná hromadná doprava, všadeprítomné rýchle občerstvenie, množstvo príležitostí na vysedávanie v podnikoch a prevažne sedavé profesie. Dôvodov, prečo sa obezita považuje za mestský problém, je viacero.
Zástupca WHO na Slovensku: Jete iba preto, aby ste jedli. Neskôr to oľutujete Čítajte Vidiek, naopak, pôsobí ako prostredie, ktoré prirodzene žičí dobrej fyzickej kondícii.
Prevláda predstava, že tamojší obyvatelia trávia celé dni tvrdou prácou na čerstvom vzduchu a spravidla jedávajú čerstvé suroviny, ktoré si sami dopestovali.
Rozsiahla štúdia, ktorú uverejnil časopis Nature, však naznačuje opačný trend.
Ku globálnemu nárastu BMI (indexu telesnej hmotnosti) za posledných tridsať rokov totiž dochádza preto, lebo BMI narastá práve na vidieku.
Skúmali stovku miliónov ľudí
Celosvetový výskyt obezity narastá a zároveň vzrastá aj množstvo ľudí, ktorí žijú v mestách. Preto sa predpokladalo, že nadbytočná hmotnosť súvisí práve s presunom obyvateľstva do miest.
Dosvedčovali to však iba malé štúdie, ktoré sledovali iba krátke časové obdobia.
“Vidiecke obyvateľstvo bolo odignorované.
„
Nová štúdia je doteraz najkomplexnejšou analýzou toho, ako sa BMI mení vo vidieckych a mestských oblastiach.
Objem sledovaných údajov pôsobí robustne – výskum analyzoval viac než dvetisíc štúdií, ktoré dokopy sledovali cez 112 miliónov ľudí.
Vedci mohli sledovať vývoj BMI medzi rokmi 1985 až 2017 v dvesto štátoch.
Na základe dostupných údajov zistili, že za viac než 55 percent z globálneho rastu BMI je zodpovedné vidiecke obyvateľstvo. V niektorých oblastiach s nízkym a stredným príjmom tento podiel dosahoval až 80 percent.
Pomoc dostávali iba mestá
„Výsledky ukazujú, že vo všetkých krajinách s vyšším príjmom je úroveň nadváhy a obezity vo vidieckych oblastiach väčšia ako v mestských oblastiach,“ komentuje štúdiu pre Nature Barry M. Popkin, profesor výživy na Univerzite v Severnej Karolíne.
Najzázračnejším liekom je cvičenie, hovorí odborník na prevenciu rakoviny Čítajte BMI tak rastie vo vidieckych oblastiach rovnakým tempom alebo rýchlejšie ako v mestách všade na svete, výnimkou sú iba ženy v subsaharskej Afrike.
Popkin považuje zistenia za zásadné preto, že programy a politiky zacielené na prevenciu a riešenie obezity sa sústreďujú na mestá.
Ako príklady môžu slúžiť kampane na rozširovanie sietí cyklochodníkov, budovanie parkov, organizovanie hromadných športových podujatí, ale aj dizajnovanie budov, ktoré ponúkajú aktívnejší životný štýl.
„Vidiecke obyvateľstvo bolo odignorované,“ hovorí profesor výživy.
Okrem cielených programov môžu jednotlivé krajiny pomôcť vidieckemu obyvateľstvu celoštátnymi opatreniami.
Správanie obyvateľov možno formovať napríklad označením nezdravých priemyselných potravín, prísnejšou kontrolou produktov a kvalitnejšou stravou v školách.
