BRATISLAVA. Keď mala Isabelle Carnellová-Holdawayová 15 rokov, podstúpila transplantáciu pľúc. Jej dýchacie orgány totiž nezvratne poškodila cystická fibróza.

Nové pľúca ako cudzí orgán môže telo príjemcu odmietnuť a na obmedzenie takejto reakcie, pacient užíva tzv. imunosupresíva. Tlmia imunitu, aby sa zachránili pľúca, ale ako vedľajší účinok je telo menej odolné voči nežiaducim infekciám a zápalom. A to sa stalo aj Isabelle
Po operačnom zákroku sa objavili komplikácie. V Holdawayovej tele sa rozvinula životunebezpečná infekcia a baktérie, ktoré ju vyvolali boli odolné proti antibiotikám.
Pretože bežná liečba dievčaťu nezaberala, lekári sa rozhodli vyskúšať experimentálnu liečbu vo forme geneticky upravených vírusov (bakteriofágov), ktoré infikujú a zabíjajú baktérie.
Experimentálny postup liečby bol úspešný. Prípadovú štúdiu a detaily zákroku uverejnil časopis Nature Medicine.
Ako fungujú bakteriofágy
Mladej britskej pacientke sa po transplantácii zapálili rany. Spôsobil to bakteriálny kmeň podobný tuberkulóze a zakrátko sa rozšíril aj na jej pečeň a darované pľúca.
Zhluky baktérií jej viditeľne vystupovali aj cez kožu na rukách a nohách.
Holdawayová strávila takmer celý rok v nemocnici. Bežné možnosti liečby sa vyčerpali a šanca pacientky na prežitie neustále klesala.

Pri pátraní po alternatívnej liečbe objavila Holdawayovej matka zmienku o fágoch. Keďže všetky ostatné liečebné metódy zlyhávali, ošetrujúcich lekárov sa opýtala, či existuje možnosť vyskúšať tento typ terapie.
Ako alternatíva k antibiotikám sa používajú už približne šesťdesiat rokov.
Našťastie tamojší lekári mali kontakt s profesorom Grahamom Hatfullom - vedcom, ktorý už tridsať rokov vytvára ohromnú kolekciu fágov. Vo svojom laboratóriu na univerzite v americkom Pittsburgu za ten čas zhromaždil viac než 15-tisíc ampuliek s bakteriofágmi.