Autor je farmaceut a prezident Slovenskej lekárnickej komory.
Možno si ešte spomíname na nedostupnosť viacerých životne dôležitých liekov pred dvoma – troma rokmi.
Reálny problém so zabezpečením základnej liečby mali nie iba „špeciálni“ onkologickí, psychiatrickí či neurologickí pacienti, ale aj „bežní“ diabetici, hypertonici či dokonca deti, ktoré bolo treba povinne zaočkovať.
Avšak to všetko nebolo nič oproti tomu, keď zrazu chýba známy liek obsahujúci účinnú látku bromazepam.
V roku 2013, pri príležitosti polstoročia využívania benzodiazepínov, bolo ich klinické miesto časopisom Americkej spoločnosti farmaceutických poradcov pomenované ako „vzťah lásky a nenávisti“.
Čím si táto skupina liekov vyslúžila takúto pozornosť a aký bol ich viac než polstoročný príbeh?
Druhá generácia hypnotík
V roku 1955 Leo Sternbach, poľský farmaceut, ktorý v roku 1941 pred nacistami emigroval do USA, identifikoval prvý benzodiazepín – chlordiazepoxid. Ten sa používa dodnes a je dostupný aj na Slovensku.

Výskum zameraný na zvýšenie účinku viedol v roku 1963 k objavu diazepamu, ktorý má v terapii rovnako ako chlordiazaepoxid dodnes svoje miesto.
V rokoch 1960 – 1982 sa stal najpredpisovanejším liekom v USA, pričom vrchol – viac než dve miliardy užitých dávok – zaznamenal v roku 1978.
Tento úspech bol logický. V šesťdesiatych rokoch odborná verejnosť vítala benzodiazepíny (ako druhú generáciu hypnotík) s nadšením. Oproti dovtedy používaným barbiturátom (prvá generácia) mali nižšie riziko útlmu dýchania a nižšiu pravdepodobnosť liekovej závislosti. Trvalo pätnásť rokov, kým bol identifikovaný mechanizmus účinku.
Obavy z rizík
Po eufórii, trvajúcej do konca osemdesiatych rokov minulého storočia, prišli obavy zo zneužívania a závislosti.
Narastajúcimi poznatkami, ktoré vzišli z masívneho používania (niektorí autori uvádzajú, že v osemdesiatych rokoch nebol človek, ktorý by aspoň raz v živote neužil benzodiazepín) sa dospelo k jednoznačným dôkazom o ich riziku.
Benzodiazepíny tak začali byť predmetom nie iba medicínskych guidelineov, ale od tohto obdobia sa objavujú v právnych predpisoch, ktoré dodnes regulujú ich používanie.
Mnoho indikácií
Indikácie benzodiazepínov sú široké – od úzkostných stavov, napätia cez rôzne nešpecifické symptómy po vylúčení inej organickej príčiny až po nespavosť rôzneho pôvodu.

Majú tiež myorelaxačný a protikŕčový účinok – napríklad diazepam býva často indikovaný ako prevencia vzniku febrilných kŕčov pri vysokých horúčkach u detí.
Vo všeobecnosti sa najčastejšie používa rozdelenie benzodiazepínov podľa dĺžky účinku na krátkodobo pôsobiace, strednodobo pôsobiace a dlhodobo pôsobiace, zároveň ich delíme na vysoko a nízko potentné.
Známy liek s účinnou látkou bromazepam patrí medzi vysoko potentné stredne až dlhodobo pôsobiace liečivá.
Trvanie liečby
Učebnice farmakológie striktne uvádzajú, že používanie benzodiazepínov nemá byť dlhodobé.
Prísnejší autori hovoria o týždni až dvoch, súhrny charakteristických vlastností jednotlivých benzodiazepínov o jednom až troch mesiacoch.
Samotný bromazepam má medzi indikáciami symptomatickú liečbu úzkosti ťažkého stupňa, subjektívne nezvládnuteľný pocit úzkosti v spojitosti s nespavosťou, stavy úzkosti a tenzie, agitovanosť a nespavosť.
Je možné použiť ho pri funkčných poškodeniach srdcovo-cievneho, respiračného, gastrointestinálneho traktu, či psychogénne podmienenej bolesti hlavy.
V tom istom dokumente, ktorý je pri predpisovaní lieku právne záväzný, je tiež uvedené, že doba trvania liečby má byť čo najkratšia a nemá byť dlhšia ako osem až dvanásť týždňov, vrátane doby potrebnej na postupné znižovanie dávky.
Dĺžka liečby nemá prekročiť tento časový interval bez predchádzajúceho prehodnotenia stavu pacienta.
Význam e-zdravia
Ako sú tieto limity v praxi dodržiavané a kto ich vlastne kontroluje?
Keďže benzodiazepíny nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, údaje o ich predpisovaní a výdaji neboli súčasťou údajov, ktorými disponuje zdravotná poisťovňa.

Doposiaľ tak neexistoval relevantný zdroj informácií o liečbe konkrétnych pacientov.
Povinné hlásenia, ktoré zasielajú všetky lekárne, obsahujú iba údaje o príjme a výdaji liekov bez väzby na konkrétnych pacientov.
Dnes teda nevieme objektívne vyhodnotiť napríklad vekovú štruktúru pacientov, ich diagnózy, prípadné liekové interakcie – nevieme teda zodpovedne a podrobne popísať správanie sa benzdiazepínov v našej populácii.
Súčasťou e-zdravia však už tieto údaje budú a po hystérii, ktorá zavládla okolo nedostupnosti jedného z mnohých benzodiazpínov, sa azda začnú tieto dáta zodpovedne vyhodnocovať.
Význam aplikácie poznatkov do praxe
Už dnes však môžeme zodpovedne povedať, že čosi ako „chronický pacient“ by v prípade benzodizepínov malo existovať výnimočne.
Každý, kto v posledných týždňoch sledoval mediálne pokrytie lieku s účinnou látkou bromazepam však tuší, že realita je úplne inde.
Viaceré publikácie potvrdzujú, že zvlášť u starších pacientov sú benzodiazepíny predpisované zvykovo, dlhodobo a zbytočne, resp. neefektívne – pričom sú pacienti, ktorí dokonca užívajú kombináciu viacerých benzodiazepínov aj niekoľko rokov.
Informácie o tom, že benzodiazepíny vo vyššom veku majú oveľa vyššie riziko predávkovania a vzniku závislosti sú pritom roky známe. „Kauza“ lieku s účinnou látkou bromazepam by mala byť preto poučením.
Poučením o tom, že sústavné vzdelávanie v zdravotníckych profesiách je dôležité a že aplikácia odborných poznatkov do praxe je ešte dôležitejšia.
Komercia, ktorá sa pevne usídlila v slovenskej medicíne a farmácii nie je dobrá a azda už nastal čas, keď ukazovateľom kvality budú konkrétne medicínske dáta, merateľné výsledky zdravotného stavu jednotlivca a populácie, a nie iba obrat, zisk či marža.
Autor: Ondrej Sukeľ