BRATISLAVA. Boli časy, keď homosexualita nestála za zmienku. Buď si ju ľudia nevšímali, alebo ju vedome tolerovali.
Nástupom stredoveku sa však situácia zmenila.
Ľudí s odlišnou orientáciou začala prenasledovať cirkev. Jej predstavitelia zároveň získali kontrolu nad tým, ako sa nasledujúce storočia vyvíjala spoločenská diskusia o homosexualite.
Ako vzniká fetiš? Psychológovia pátrajú po tajnej stránke sexuality Čítajte Ťažký hriech, zločin hodný prísneho trestu, prečin voči morálke, telesné ochorenie, duševná porucha či vedome zvolený životný štýl.
Homosexualita bola čímkoľvek, len nie prirodzenou variáciou ľudského správania.
Prívlastky pribúdali aj napriek tomu, že samotný termín homosexualita vznikol až v roku 1869. Po vzniku jednotného pomenovania sa intimite medzi ľuďmi rovnakého pohlavia pokúsili porozumieť aj vedci z rôznych oblastí.
Nové odborné definície ovplyvňovali postoj väčšinovej spoločnosti a významne vplývali aj na kvalitu života homosexuálov.
Chorých predsa treba liečiť
Homosexuáli čelili mnohým podobám neznášanlivosti. Zrejme najškodlivejšej formy modernej diskriminácie sa však prekvapivo dopustili ľudia, ktorých úlohou bolo životy zachraňovať a nie ničiť.
Medicínski experti a odborníci na duševné zdravie celé desaťročia označovali homosexualitu za abnormálnu, patologickú a deviantnú.
Kedy je telo pripravené na prvý sex a čo sa ním zmení? Čítajte V istom zmysle by sa ich prístup dal označiť za pokrokový. V priam osvieteneckom duchu sa totiž stredoveký hriech premenil na modernú diagnostikovateľnú chorobu.
Namiesto cirkvi a polície sa homosexualita dostala do kompetencií lekárov.
Časť homosexuálov sa vďaka tomu vyhla väzeniu alebo nálepke kriminálnikov. No radenie odlišnej orientácie medzi choroby či poruchy malo zákonite aj negatíva.
Ľudia, ktorí sú "chorí" by sa totiž mali "vyliečiť".
Keďže lekári nepoznali príčinu homosexuality, vznikol priestor pre bizarné teórie a šokujúce pokusy.
