BRATISLAVA. Najčastejšie sa na vek nazerá ako na číslo vyjadrujúce počet dní alebo rokov, ktoré uplynuli od narodenia. Biológovia sa však môžu dívať na starnutie odlišne.
Prečítajte si tiež: Molekulárna biologička: Nechajte svoj pankreas vydýchnuť, jedzte menej Bunky, ktoré máme v tele dnes, totiž nemusia byť pôvodnými bunkami, s ktorými sme prišli na svet.
Napríklad mozgové bunky sa nezvyknú počas života deliť či obmieňať. Nedeje sa tak u ľudí a zdá sa, že ani u zvierat. Preto vedci predpokladali, že najstaršími bunkami v tele sú neuróny, prípadne bunky srdca.
Roky nebola k dispozícii technika, ktorá by umožňovala určiť životnosť buniek mimo mozgu a potvrdiť rozšírený predpoklad.
Najnovšie dôkazy však naznačujú, že populácie buniek a bielkovín s extrémne dlhou životnosťou možno nájsť nielen v mozgu, ale aj v pečeni či pankrease.
Z pokusov na myšiach vyplýva, že niektoré z nich sú také staré ako neuróny. Podrobnosti prináša štúdia v časopise Cell Metabolism.
Objavili bunkovú mozaiku
Výskumníci zo Salkovho inštitútu si za východiskový bod určili vek neurónov. Utvrdili sa, že sú rovnako staré ako samotné zvieratá. Vek neurónov následne porovnávali s inými bunkami, ktoré sa v tele nedelia.
