Pred dvom rokmi sa slovenský chirurg Branislav Kollár stal na Harvarde súčasťou špičkového lekárskeho tímu. Jeho úlohou bolo zbierať a vyhodnocovať údaje z päťročného obdobia, ktoré nasledovalo po tom, čo lekári transplantovali tvár šiestim pacientom.
Aj vďaka jeho mravenčej práci sa vedcom napokon podarilo uverejniť prácu v najprestížnejšom medicínskom žurnáli na svete, The New England Journal of Medicine.
S pacientmi, ktorí podstúpili transplantáciu tváre, ste boli v osobnom kontakte. Ako transplantácia zmenila ich život?
Pacienti k nám chodia na rutinné prehliadky, odbery krvi a biopsie. Sledujeme, či nedochádza k akútnemu odvrhnutiu transplantátu. Pri prvom stretnutí ma ohromilo ako vyzerali predtým a ako teraz.
Je úžasné vidieť ako sa tá tvár hýbe, ako rozprávajú. Konečne dokážu pohodlne jesť a dýchať. Niektorí začali po transplantácii opäť pracovať, niektorí si dokonca našli romantické vzťahy a oženili sa či vydali. Často hovoria, že sa už nehanbia chodiť von a že na nich nezazerajú deti.
Ako sa vaši pacienti ocitli v situácii, že potrebovali transplantát?
Jedna naša pacientka mala popáleniny spôsobené lúhom, napadol ju vlastný manžel. Inú zas poranil šimpanz. V Amerike ich totiž kedysi mohli mať ľudia ako domáce zvieratá. Vymkol sa z kontroly, napadol ju a takpovediac jej odtrhol tvár.
Prečítajte si tiež: Epidemiológ: Pacienti vedia o konope omnoho viac, než lekári Čítajte U väčšiny pacientov však ide o závažné popáleniny elektrickým prúdom. Na prúde je totiž kruté to, že siaha veľmi hlboko do tkanív. Odumrie prakticky všetko až na kosť. Popáleniny prúdom preto zanechávajú v tvári taký defekt, že sa klasickými metódami nedá dostatočne zrekonštruovať.
Tvár sa prvýkrát podarilo transplantovať až 50 rokov po úspešnej transplantácii obličky. Prečo to dovtedy nebolo možné?
Je zaujímavé, že vôbec prvú transplantáciu vykonali práve v nemocnici, v ktorej pracujeme. Robil ju doktor Joseph Murray. Aj on bol pôvodne plastický chirurg a najskôr experimentoval s transplantáciou kožných štepov.
Čo je to kožný štep?
Keď má človek popálaninu, koža odumrie a musí sa odobrať. Aby sa zakryl vzniknutý defekt, musí sa odobrať koža z iného miesta na tele. Môže mať rôznu hrúbku, koža môže byť čiastočná alebo s plnou hrúbkou. Prenáša sa na miesto popáleniny a zakrýva ho.
Prečo teda Murray nebol pri prenose štepov úspešný?
