BRATISLAVA. Európania celé stáročia užívali lieky, ktoré obsahovali ľudské kosti, krv, alebo tuk. Mŕtve telá mali liečiť všetko od bolesti hlavy, cez epilepsiu až po vnútorné krvácanie.
V mene vedy vykopávali hroby. Krádeže mŕtvol zlepšili medicínu Čítajte Čudnej medicínskej praxi oponoval málokto, liečbu využívali aj spoločenské elity ako králi, kňazi či vedci. To všetko v čase, keď Európania pokrytecky označovali obyvateľov novoobjavných Amerík za divochov do veľkej miery preto, že praktizovali kanibalizmus.
Kanibalmi však pomerne nedávno boli aj moderní a civilizovaní Európania. Jediný rozdiel bol v tom, že namiesto v rituáloch používali mŕtve telá v mene medicíny.
Medicínsky kanibalizmus bol pevnou súčasťou európskej histórie, existujú o ňom dôkazy od neskorého stredoveku až do konca osemnásteho storočia. Odolal dokonca aj renesančnému kultu rozumu.
Z egyptských hrobiek mizli múmie, z írskych pohrebísk sa vytrácali lebky a vykrádači hrobov ťahali spod zeme časti mŕtvol, ktoré predávali ich na čiernom trhu.
Liečili telami pocestných aj obetí vojny
Temná kapitola medicínskych dejín ostávala dlho tajomstvom. Na oči verejnosti ju nevyniesli ani tak medicínski historici, ako literárni vedci.
V dielach z počiatkov modernej literatúry totiž opakovane nachádzali čudné zmienky o múmiách a ľudských ostatkoch. Figurujú napríklad aj v Otthelovi od Williama Shakespeara alebo v Alchýmii lásky od básnika Johna Donna.
Čo sa po smrti deje s ľudským telom. Ako telo odchádza Čítajte Keď sa literárni experti v historických archívoch pokúšali nájsť ich význam, ostali úprimne zaskočení.
„Otázka neznela, či ste mali jesť ľudské mäso, ale aký druhy človečiny by ste mali zjesť,“ vysvetľuje dobový kontext odborník na anglickú literatúru Richard Sugg. Podrobnosti opisuje vo svojej knihe Múmie, kanibali a upíri: História liekov z mŕtvol od renesancie po Viktoriánsku éru.
