Jeho neformálny účes a náušnica v uchu vysielajú okamžitý signál, že nepôjde o vyčerpávajúcu prednášku z biológie. Keď špičkový nemecký vedec TIM CLAUSEN opisuje komplikované deje v bunkách, dokážu s ním udržať krok aj deti.
Pomocou hravých obrazov z každodenného života vysvetľuje v rozhovore pre SME nielen nedostatky dnešných antibiotík, ale aj spôsob, akým by sa dali vnútorné deje v škodlivých baktériách využiť na ochranu ľudstva.
PD Dr. Tim Clausen (1969)
- je štrukturálny biológ a pôsobí ako seniorný vedecký pracovník Výskumného inštitútu molekulárnej patológie vo Viedni.
- Narodil sa v nemeckom Flensburgu a vyštudoval na univerzite v Kostnici, neskôr pôsobil aj na Inštitúte biochémie Maxa Plancka.
- Je nositeľom viacerých zahraničných ocenení, pričom jeho výskum získal v roku 2016 prestížny európsky grant Európskej výskumnej rady (ERC).
- Clausenova skupina vo svojom výskume analyzuje mechanizmy proteázových a chaperónových strojov, ktoré sa podieľajú na chorobách spojených so stratou proteínov a patogenite baktérií.
- Rozhovor sa uskutočnil pri príležitosti jeho popularizačnej prednášky na letnej Detskej Univerzite Komenského.
Nie ste mikrobiológ, no aj tak skúmate baktérie. Prečo sú pre vás zaujímavé?
Baktérie sú jednoduché jednobunkové organizmy, ktoré nájdeme prakticky všade. Dokážu prežiť aj vo veľmi tvrdých podmienkach.
Nachádzajú sa aj v ľudskom tele, napríklad na pokožke, v našich ústach, v žalúdku či črevách.
Okolo 80 percent z nich tvoria prospešné baktérie, ktoré nám pomáhajú rozkladať potravu a budovať imunitný systém.
Existujú však aj také, ktoré vyvolávajú ochorenia, a také, ktoré môžu až ohrozovať život. Ako príklad nám poslúži baktéria, ktorá spôsobuje tuberkulózu.
Táto infekcia ročne zabije približne dva milióny ľudí a toto číslo stále rastie. Radi by sme lepšie pochopili, ako baktérie fungujú, aby sme proti nim dokázali efektívnejšie bojovať.
Čo skúmate ako molekulárny patológ?
Baktérie skúmame až na úrovni molekúl.
Snažíme sa zistiť, ako sa vysporiadajú so stresovými faktormi a ktoré ich systémy sú na stres citlivé.
Čím dokážete vystresovať baktérie a prečo sa o to snažíte?
Napríklad vysoká teplota, priveľké množstvo soli v prostredí, nedostatok potravy alebo stretnutie s antibiotikami. Keď v laboratóriu vystresujeme baktériu, stratí svoj tvar a akoby sa rozdelí.
Našim cieľom je analyzovať tieto procesy a na základe toho vytvoriť antibiotiká, ktoré by zablokovali obranný antistresový systém.
Bakteriálne bunky sa do istej miery podobajú na bunky v našom tele. Ak chceme v tele napadnúť iba baktérie, musíme vedieť, čím sa líšia od buniek v tele. Aké sú medzi nimi rozdiely?
Bakteriálnu bunku si môžeme predstaviť ako obrovský historický hrad a ľudskú bunku zas môže reprezentovať luxusná moderná vila. Dvojica týchto obydlí sa od seba zjavne líši v obrannom systéme.
Bakteriálny "hrad" má pevné a odolné hradby. Obrana ľudskej "vily" sa nespolieha na robustné kusy kameňa, ale má nainštalovaný moderný alarm. To znamená, že ak chorému podáme antibiotiká, zničia kamennú stenu a zabránia tomu, aby sa diery zakryli novými tehlami. Alarmu sa pritom ani nedotknú.
