BRATISLAVA. Ak ste niekedy cítili strach až v kostiach, zrejme ste až tak nepreháňali. Kosti ľudí a myší podľa najnovších vedeckých poznatkov totiž vylučujú v stresových situáciách hormóny.
Čo sa deje vo vašom tele, keď zažívate stres? Orgány, ktoré trpia pod tlakom Čítajte Tie zohrávajú kľúčovú úlohu v stresovej odpovedi, ktorá má organizmus pripraviť na útek alebo útok.
Hormóny z kostí zároveň fungujú odlišným spôsobom ako známy stresový hormón adrenalín.
Zo štúdie v časopise Cell Metabolism vyplýva, že kosti nie sú iba oporným lešením tela. Zdá sa, že v telesných procesoch zohrávajú omnoho aktívnejšiu úlohu, než sa pôvodne predpokladalo.
Výskumníci z Kolumbijskej univerzity pod vedením genetika Gerarda Karsentyho chceli zistiť, ako kostra ovplyvňuje zvyšok tela, a rozhodli sa ísť do väčšej hĺbky.
Namiesto opornej funkcie kostí preto sledovali spôsob, akým pomáhajú udržať organizmus nažive a v zdraví.
Svoj výskum zamerali na osteokalcín, hormón, ktorý sa podieľa na rozmanitých telesných funkciách. Okrem stavby kostí ovplyvňuje aj metabolizmus cukrov a tukov, funkcie svalov počas cvičenia a tiež plodnosť.
V tomto slova zmysle funguje hormón kostí podobne ako hormóny z iných žliaz a orgánov, ktoré tvoria endokrinný systém ľudského tela.
Myšiam spôsobujú stres líšky, ľuďom prezentácie
Genetik Karsenty nebol zďaleka prvý, kto kostru označil za orgán s vnútorným vylučovaním.
Ako prvý však prišiel s myšlienkou, že kostra sa mohla evolučne prispôsobiť, aby telu pomáhala lepšie reagovať na stres. Práve to je dôležitá úloha endokrinného systému, a preto by osteokalcín mohol fungovať ako súčasť stresovej odpovede.
