Aj keď by sa tomu každý rodič najradšej vyhol, čas od času sa to nedá a jeho ratolesť potrebuje aj nemocničnú starostlivosť.

Najmä v zimných mesiacoch mnohé nemocnice, a najmä detské oddelenia, praskajú vo švíkoch.
Príčinou sú rôzne ochorenia, cez virózy až po chrípku, ktoré deti spravidla znášajú horšie, ako dospelí.
Neutíchajúce vracanie, nekončiaci kašeľ a neklesajúce teploty tak každoročne privedú do nemocnice stovky až tisícky detí – a s nimi aj ich rodičov.
Kedy ísť do nemocnice?
Na teploty, hnačky či kašeľ sú rodičia malých detí spravidla zvyknutí. Od ranného detstva pozorujú svoje dieťa a mnohí sa ľakajú pri každej zmene zdravotného stavu.

Aj keď by sme si priali, aby sa všetky choroby, aj tie najmenej závažné a úplne bežné našim deťom vyhýbali, v praxi sa to dosiahnuť nedá. A tak každé dieťa musí sem tam zaľahnúť do postele s teplomerom pod pazuchou. To je, samozrejme, úplne bežná vec.
Ochorenie však niekedy prerastie až do situácie, v ktorej je pomoc odborníkov v nemocnici nevyhnutná.
To, kedy je nutné vyhľadať pomoc, je individuálne a každý rodič by to mal odhadnúť sám. Spravidla ide o situácie, v ktorých sa stav dieťaťa nezlepšuje, ale skôr zhoršuje.
Pri žalúdočných ťažkostiach treba odbornú pomoc určite vyhľadať v prípade, ak vracanie a hnačky neutíchajú a dieťa počas 24 hodín nie je schopné prijať žiadne jedlo ani tekutiny.
V prípade chrípky či pri ochoreniach dýchacích ciest je indikátorom odchodu do nemocnice určite dlhšie neklesajúca vysoká horúčka či dusivý kašeľ a problémy s dýchaním.
Čo hovorí zákon?
Ak už nastane situácia, že sa dieťa dostáva do nemocnice a musí v nej zostať, rodič spravidla chce svojej ratolesti robiť sprievod. Zaručuje to aj zákon.