BRATISLAVA. Hoci si to neuvedomujete, povrch vášho tela prekypuje životom. Pokrýva ho viac než tisíc druhov baktérií, ale aj vírusy či huby. V priebehu života sa vám do mazových žliaz na tvári dokonca nasťahujú drobné roztoče.

Mnohí ľudia vlezú pod sprchu už len pri pomyslení na divočinu, ktorá vládne na ich pokožke. Netreba sa však unáhliť.
Väčšina zo spomínaných foriem života je neškodná, alebo vám priamo prospieva.
Ekosystém pokožky - nazývaný aj kožný mikrobióm - má totiž nepopierateľný podiel na správnom fungovaní ľudskej pokožky a imunity. V túžbe po krajšej vôni či lepšom vzhľade sa však o túto ochrannú vrstvu dobrovoľne oberáme.
Existuje hranica, za ktorou už je osobná hygiena prehnaná a škodí?
Prečo môže pot zapáchať?
Kým sa dieťa vyvíja v maternici, jeho pokožka je sterilná. Mikroorganizmy ju začnú obsadzovať hneď po narodení. Mikrobióm sa začne formovať buď v priebehu vaginálneho pôrodu, alebo počas prvých minút po narodení cisárskym rezom.
Ekosystém na pokožke je prekvapivo dômyselný a ak je v rovnováhe, dokáže chrániť telo pred infekciami. Zloženie mikrobiómu však ovplyvňuje aj telesný pach človeka.
Pot totiž sám osebe nesmrdí.
Dôvod, prečo niektorí ľudia zapáchajú viac než ostatní, závisí od viacerých faktorov. Okrem stravy, hmotnosti, oblečenia či genetiky človeka rozhoduje aj zloženie baktérií na pokožke.