BRATISLAVA. Každý deň stojíte na zastávke uprostred dopravného uzla. Okná vášho zamestnania alebo školy smerujú na rušnú križovatku. Ovzdušie v meste, v ktorom žijete, silne znečisťuje priemysel.
Súvisiaci článok Za pätinou prípadov demencie je znečistený vzduch Čítajte Vzduch, ktorý dýchate, má pachuť výfukových plynov a rozvírený prach cítite takmer aj na jazyku.
Ak sa bojíte o zdravie svoje a svojich blízkych, vaše obavy sú opodstatnené. Znečistené ovzdušie totiž vplýva nielen na telo, ale aj myseľ.
V posledných rokoch pribúdajú výskumy, ktoré špinavý vzduch spájajú so zhoršeným úsudkom, duševnými problémami, horšími výsledkami v škole a dokonca aj so zvýšenou kriminalitou.
Vzhľadom na štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie ide o mimoriadne alarmujúce zistenia. Nebezpečne znečistený vzduch totiž zvykne dýchať až deväť z desiatich ľudí na našej planéte.
Ako prach preniká do tela
Nič nie je pre život dôležitejšie ako dýchanie. Bez jedla, vody či spánku dokáže organizmus prežiť celé dni. Bez dychu však zomiera už po niekoľkých minútach.
Pľúca preto pracujú nepretržite, každý deň vykonajú približne 17-tisíc nádychov. Zatiaľ čo vy oddychujete, ony bez prestávky zásobujú krvný obeh kyslíkom a zbavujú ho oxidu uhličitého.
Stačí však krátka prechádzka rušnou ulicou a okrem životodarného plynu vám do tela s každým nádychom do tela preniknú aj státisíce až milióny miniatúrnych prachových čiastočiek.
Voľným okom sú neviditeľné, ich priemer býva aj 28-krát menší ako ľudský vlas. Sú preto schopné prenikať hlboko do pľúc a následne aj do krvného obehu a vnútorných orgánov.
3800 ľudí
zomrie na Slovensku predčasne v dôsledku znečisteného ovzdušia.
Riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš tvrdí, že zvýšeným koncentráciám drobných prachových častíc je na Slovensku vystavená pätina obyvateľov, čo je omnoho viac ako 13-percentný priemer v Európe.
„Problém máme aj s prízemným ozónom. Výsledkom je minimálne 3800 predčasných úmrtí, strata produktivity a HDP,“ píše v komentári pre Denník N.
Dôsledkom sú nie len ochorenia dýchacieho systému, napríklad astma, chronická obštrukčná choroba pľúc alebo rakovina. Pribúdajú aj ochorenia srdca a krvi, poruchy nervovej sústavy, mozgové príhody či sivý zákal.
Znečistenie môže zmeniť život
O tom, že znečistené ovzdušie poškodzuje zdravie, vedie k zvýšenej miere hospitalizácií a zvýšenej úmrtnosti, sa vie už najmenej štvrť storočia. Vplyv na ľudské správanie je však relatívnou novinkou.
Súvisiaci článok Znečistený vzduch kazí intelekt, stratiť možno roky vzdelania Čítajte Mnohé novšie poznatky vychádzajú z práce britského ekonóma, ktorý uvažoval nad tým, či by mohli dôsledky znečistenia presahovať zdravie jednotlivca. V jednom zo svojich prvých pokusov Sefi Roth porovnával, ako sa menil výkon študentov na skúške.
Všetky ovplyvniteľné premenné boli zachované, no dosiahnuté skóre malo veľké odchýlky.
Ukázalo sa, že existuje spojenie medzi dňami, keď bola nameraná najvyššia miera znečistenia v ovzduší a najhoršími výsledkami v testoch. Naopak, ak kvalita ovzdušia stúpla, študentom sa darilo viac.
Roth sa k testovaným študentom vrátil po približne desiatich rokoch.
Keďže išlo o naozaj dôležitú skúšku, krátkodobé silné znečistenie v jeden konkrétny deň zrejme zmenilo život študentov s horšími výsledkami. Skončili na menej kvalitných vysokých školách a v konečnom dôsledku zarábali menej.
Zhoršenú produktivitu v dôsledku znečistenia neskôr potvrdil aj výskum z roku 2016.
Sledovali oblak kriminality
Skúsenosti z pokusu so študentmi Rotha povzbudili k tomu, aby vo svojej novšej práci preskúmal súvislosť medzi znečistením a kriminalitou.
So svojím tímom v roku 2018 analyzoval záznamy o zločinoch, ktoré sa počas predošlých dvoch rokov odohrali naprieč Londýnom. Údaje pochádzali z chudobných aj bohatých štvrtí.
Aj v tomto prípade pripadala vyššia miera zločinnosti na dni, počas ktorých bolo ovzdušie najznečistenejšie.
Aby potvrdili svoju teóriu, okrem iného sledovali aj trajektóriu oblaku znečisteného vzduchu. Kriminalita naozaj stúpala v miestach, kde sa práve vyskytoval.
Súvislosť so znečistením objavili aj iné výskumné tímy. Z rovnakému záveru sa dopracovali napríklad aj vedci z MIT, ktorí analyzovali záznamy viac než 9-tisíc amerických miest. Zohľadnili pritom faktory, ako je hustota populácie, vzdelanie, zamestnanosť, vek a pohlavie.
Znečistený mozog a morálka
Ľudia zo znečisteného prostredia sú tiež náchylnejší podvádzať a majú tendenciu trpieť úzkosťou.
Súvisiaci článok V placentách tehotných žien objavili sadze, do tela prenikli zo znečisteného vzduchu Čítajte Štúdia z marca 2019 dokonca ukázala, že dospievajúci vystavení toxicky znečistenému vzduchu čelia vyššiemu riziku psychotických epizód, napríklad počujú hlasy alebo trpia paranojou.
Duševné problémy, ako aj amorálne správanie vedci predbežne vysvetľujú zmenami, ktoré znečistenie vyvoláva v ľudskom mozgu. Toxické látky v ovzduší môžu zhoršiť zásobovanie mozgu kyslíkom, prípadne spôsobovať zápaly, ktoré ničia nervové spojenia. Ak sa poškodí čelný lalok, človek je impulzívny a stráca sebakontrolu.
Objavujú sa tiež problémy s pamäťou a poškodenie na štýl alzheimera.
Všetky spomínané výskumy hovoria iba o spojení medzi znečistením a dôsledkami na človeka a jeho správanie. Zatiaľ nemožno hovoriť o priamej príčine a následku.
To však neznamená, že neposkytujú ďalší významný dôkaz, že znečistenie pre ľudstvo predstavuje existenčný problém.
Aj bez toho, aby sa medzi úmrtia spôsobené znečisteným ovzduším rátali aj obete násilných činov v silne znečistených oblastiach, sa každoročný počet predčasne zosnulých vyšplhá na sedem miliónov ľudí. Je nevyhnutné konať.
DOI: 10.1007/s10802-017-0367-5
DOI: 10.1177/070674371005501003
DOI: 10.1001/jamapsychiatry.2019.0056
DOI: 10.1093/brain/awz348
