BRATISLAVA. Na chytrých hodinkách si kedykoľvek skontrolujte činnosť srdca, cukor a tlak. Všetky dôležité hodnoty vám totiž neustále merajú nenápadné biosenzory na pokožke.

Trojrozmerná tlač orgánov sa ešte zdokonalí a lekári sa budú čoraz častejšie pripravovať na zákrok pomocou digitálnych replík pacientovho tela.
Analýza pacientovho genómu získa významnejšiu pozíciu vo vývoji personalizovaných liekov, v onkológii a aj pri liečbe infekčných ochorení.
Niektoré predpovede pre rok 2020 pripomínajú skôr výjavy zo sci-fi literatúry, než realitu vzdialenú niekoľko mesiacov.
Denník SME sa na budúcnosť medicíny pozrel z trochu odlišného uhla.
Vybrali sme štyri očakávané udalosti, ktoré majú budúci rok potenciál ovplyvniť čo najviac ľudských životov.
Posledné očkovania proti chrípke
Do konca roka 2020 by sme mali zistiť, či univerzálna chrípková vakcína naozaj dokáže ochrániť ľudí pred rôznymi druhmi chrípky, ktoré kolujú v širšej populácii.
Vakcína má u človeka vytvoriť imunitu voči tým častiam vírusu, ktoré sú najmenej premenlivé medzi jednotlivými kmeňmi chrípky. Namiesto každoročného očkovania by tak stačilo iba jediné.
Spoločnosť BiondVax prisľúbila, že prvé výsledky tretej fázy klinického testovania ich univerzálnej chrípkovej vakcíny uverejní najneskôr do konca budúceho roka.
Účinnosť a dávkovanie očkovacej látky na sebe nechalo otestovať 10-tisíc dobrovoľníkov vo východnej Európe počas chrípkovej sezóny 2018/2019.
BiondVax zďaleka nie je jediná spoločnosť, ktorá vyvíja preventívnu vakcínu proti všetkým typom chrípky. Vo výskume je však nateraz najďalej.
Ak bude tretia fáza klinického testovania úspešná, znamená to, že látka je bezpečná aj účinná a vakcínu bude možné registrovať. Budúci rok tak môže byť jedným z posledných, keď sa bude potrebné preočkovať proti chrípke.
Rádiológovia dostanú umelého kolegu
Zdravotníctvo je jednou z najväčších a najlukratívnejších oblastí, ktoré možno zefektívniť pomocou umelej inteligencie. Počítačové algoritmy sa zdajú byť obzvlášť sľubné v diagnostike a predpovedaní rizík ochorení.

Vďaka neurónovým sietiam dokáže umelá inteligencia už teraz interpretovať zábery z medicínskych prístrojov podobne spoľahlivo ako medicínski experti.
Viaceré disciplíny, v ktorých sa stroj doťahuje na skúseného lekára, spadajú do odboru rádiológie či patológie.
Umelá inteligencia odčítava poruchy zraku zo sietnice, vyhodnocuje riziká na základe elektrokardiografických (EKG) vyšetrení srdca, úspešne analyzuje mamogramy alebo vzorky pľúcneho tkaniva a hľadá v nich stopy po rakovine.