BRATISLAVA. Nápad vyčleniť ľudí, ktorí môžu prenášať nákazlivú chorobu, nie je nový. Objavil sa celé storočia predtým, ako došlo k prvým úmrtiam na nový koronavírus, ebolu či SARS.
John Snow niečo vedel. Zachránil Londýn pred cholerou Čítajte Podrobný návod na karanténu malomocných môžete nájsť už v Biblii a izolácia chorých sa spomína napríklad aj v Hippokratovom diele o epidémiách.
Vyčlenenie nakazených patrí medzi najstaršie a najužitočnejšie epidemiologické opatrenia, ktoré ľudstvo skúšalo.
História okrem úspechov ukazuje aj prípady, keď sa karanténa stala nástrojom nenávisti a utláčania.
Na prístav museli čakať
Hoci sa o nákazlivosti niektorých ochorení špekulovalo už dlho, koncept karantény oficiálne zaviedli až Benátky koncom 14. storočia. Európa v tom čase čelila veľkej morovej epidémii, ochorenie usmrtilo približne dvadsať miliónov obyvateľov.
Ľudia vtedy netušili, že pôvodcom ochorení môžu byť drobné baktérie či vírusy. Odpozorovali však, že prúdenie ľudí, obzvlášť prostredníctvom lodí, zjavne napomáha šíreniu nebezpečnej choroby v prístavoch po celom svete.
Benátčania sa preto rozhodli zaviesť formálny systém, ako sa pred smrtiacou chorobou brániť.
Benátky nechávali lode a ich posádku dočasne kotviť počas 40 dní na viditeľnom mieste s vyvesenou žltou vlajkou. Až potom mohla posádka vstúpiť do prístavu. Vzor kupeckého štátu neskôr nasledovali aj ďalšie veľké prístavy.
Pomenovanie karanténa je odvodené z latinského slova quadraginta, v preklade ide o číslovku štyridsať.
„Štyridsať dní sa mohlo považovať za inkubačnú dobu infekčných chorôb vrátane moru,“ vysvetľuje emeritný profesor Robert Taylor vo svojej knihe Príbehy bielych plášťov.
„Druhá možnosť je, že štyridsať dní odkazovalo na štyridsať dní a nocí, ktoré strávil Ježiš v púšti,“ vysvetľuje skúsený lekár a medicínsky historik.
Ostrov masových hrobov
Pasažieri a akýkoľvek tovar sa mohli dostať z lodí na pevninu až po uplynutí povinnej doby. Tá sa s novými poznatkami o chorobách časom skrátila na tridsať dní, no názov karanténa sa zachoval.
Mesto využívalo na izoláciu ostrovčeky v benátskej lagúne. Podozrivých ľudí a cestovateľov na nich vysadili, aby sa buď vyliečili, alebo - čo bolo oveľa pravdepodobnejšie - zomreli.
