Kolektívna imunita môže byť bez vakcíny nedosiahnuteľná. Namiesto úvah o "premorení" sa zrejme viac oplatí dôverovať ochranným účinkom masiek a zamerať sa na životosprávu, ktorá telu dopraje dostatok vitamínu D.
Aj takto zjednodušene by sa dali zhrnúť najzaujímavejšie správy o novom koronavíruse z uplynulých týždňov.
Kolektívna imunita je ešte ďaleko
Mnohé štáty sa v boji s novým koronavírusom spoliehajú na kolektívnu imunitu.
Vychádzajú z princípu, že ak dostatočne veľký počet ľudí prekoná ochorenie, vytvoria si protilátky a stanú sa na nákazu imúnnymi. Odolná časť obyvateľstva by už vírus nemohla šíriť ďalej a kolektívna imunita by tak napokon chránila aj ľudí, ktorí ešte s ochorením neprišli do kontaktu.
Ako funguje kolektívna imunita? Holanďania stavajú na kontrolované šírenie nákazy Čítajte Keď však jednotlivé krajiny začali preverovať, aká veľká časť ich obyvateľov získala protilátky, prišlo sklamanie.
Výsledky, ktoré zverejnilo Česko začiatkom mája, sa ešte dali brať s rezervou. Ministerstvo zdravotníctva testovalo výskyt protilátok v tamojšej populácii v apríli a testovanie ukázalo, že protilátky sa vyskytujú u 0 až 1,3 percenta populácie. Viac než päť percent odolného obyvateľstva nemajú ani najviac zaťažené oblasti.
Zdalo by sa, že nízky výskyt protilátok medzi obyvateľmi Česka má na svedomí "slabé premorenie" obyvateľstva. Krajina nečelila ničivej epidémii - oficiálne sa dosiaľ novým koronavírusom nakazilo menej než deväťtisíc ľudí, skutočný počet infikovaných tamojší odborníci odhadli na trojnásobok.
