Populácie z oblasti Stredozemného mora môžu byť náchylnejšie na autozápalové ochorenia. Pravdepodobne ide o evolučný následok toho, ako sa ľudský organizmus snažil prežiť infekciu bubonického moru.
Vedci z amerického Národného inštitútu pre výskum genómu (NHGRI) totiž zistili, že genetické zmeny, ktoré spôsobujú familiárnu stredomorskú horúčku, zároveň zvyšujú odolnosť proti moru.
Podľa štúdie, ktorú uverejnil časopis Nature Immunology, sa tieto genetické zmeny objavujú v stredomorskej populácii už celé storočia.
Evolúcia nám beží pred očami
Biologická vojna medzi človekom a patogénmi trvá od nepamäti. V evolučnom súboji proti sebe stojí ľudský imunitný systém a mechanizmy, pomocou ktorých mikróby prenikajú do tela a množia sa v ňom.
Morová epidémia mohla byť očistou. Rozšírila ochrannú mutáciu Čítajte Mikróby svojím pôsobením ovplyvňujú aj ľudský genóm. Okrem iného môžu vplývať na genetické variácie, ktoré sa postupne hromadia v ľudskej populácii. "V čase novej pandémie je ešte dôležitejšie chápať vzájomné interakcie mikróbov a človeka," hovorí v tlačovej správe vedecký riaditeľ NHGRI a spoluautor štúdie Dan Kastner.
"Môžeme byť svedkami evolúcie, ktorá sa odohráva priamo pred našimi očami," vysvetlil motiváciu medzinárodného tímu výskumníkov.
