Detská Univerzita Komenského 2020
Ročník 2020 prebieha počas mesiacov júl a august formou live online vysielania.
Hlavný program tvorí osem livestreamovaných prednášok vysokoškolských pedagógov, každú stredu v týždennom intervale.
Prednášku doc. RNDr. Miroslavy Šupolíkovej, Phd. s názvom Prečo potrebujeme imunitu? si môžete vypočuť 26. 8. 2020 od 11.00 do 12.00 hod. na webe www.stream.duk.sk.
Neregistrovaní záujemcovia sa môžu pripojiť na live stream prednášky na facebooku.
Človek je v porovnaní s mikróbmi mimoriadne zložitý tvor. Kým ľudské bytosti utvára orchester rozličných typov buniek a špecializovaných orgánov, mikroorganizmy si spravidla vystačia s jedinou bunkou a vírusy dokonca len s genetickou informáciou ukrytou v ochrannom obale.
A kým človek sa rozmnožuje pomaly, okolité jednoduché formy života sa množia závratným tempom. Nachádzajú sa všade, dokonca aj v ľudskom vnútri a pokrývajú aj jeho pokožku.
Aby sa ľudské telo dokázalo denne uchrániť pred útokmi miliónov baktérií, vírusov, parazitov a iných mikróbov, muselo si vytvoriť zvláštny obranný mechanizmus, ktorý voláme imunitný systém. A za to, že nie sme neprestajne chorí, vďačíme práve jemu.
„Je zložitý, komplikovaný, funguje nonstop bez prestávky tak, že si to ani neuvedomujeme,“ vysvetľuje Miroslava Šupolíková z Katedry mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Imunitný systém pracuje ako „tímová hra“, do ktorej je zapojených celý rad rozličných „hráčov“. Ich spoločným cieľom je zabezpečiť účinnú ochranu nášho tela pred útočníkom alebo nečakaným hosťom.
Z morfologického hľadiska imunitný systém predstavuje difúzny orgán, ktorý váži asi kilogram. „Vykonáva imunologický dohľad, zapája svoje výkonné zložky do činnosti a ukladá prebiehajúce deje do pamäti,“ hovorí špecialistka na imunitu a vírusy.
Telo sa priebežne učí
Imunitný systém má dvojaký spôsob útoku na nečakaných „votrelcov“, a to mechanizmami vrodenej a získanej imunity. „Tieto zložky nikdy nepracujú izolovane alebo samostatne, ale sa vzájomne ovplyvňujú,“ približuje Šupolíková.
“Je to paradox, ale bunky, ktoré žijú v krvi, v najtekutejšom tkanive tela, vznikajú v najtuhšej látke tela, v kosti.
„
Tá evolučne staršia je vrodená alebo prirodzená imunita. Aktivuje sa okamžite po vniknutí „nečakaného hosťa“ do nášho tela v priebehu niekoľkých minút až hodín. Tá, ktorú si telo vytvorilo pomerne nedávno, sa zas označuje ako získaná alebo špecifická imunita. „Nededí sa. Vytvára sa až v priebehu života po stretnutí s antigénom, čiže votrelcom,“ vysvetľuje odborníčka.
Ak by bol imunitný systém žiak, za vrodenú imunitu by sa dalo označiť to, že má mozog a vďaka nemu dokáže premýšľať. Získanou imunitou by zas boli vedomosti, ktoré sa naučil o okolitom svete.
