Palicou, opaskom, varechou či jednoducho úderom ruky? Fyzický trest ako súčasť výchovy je stále jednou z najdiskutovanejších tém rodičovstva.
Záchvat detskej zúrivosti nemusí byť vždy iba prejavom hnevu. Možno je to úzkosť Čítajte Hoci v modernej spoločnosti by nemala mať bitka vo výchove miesto, stáva sa, že rodič zlyhá a dieťa udrie.
Pre mnohých je výchovné zaucho či capnutie po zadku najrýchlejším a najefektívnejším spôsobom, ako zmeniť správanie dieťaťa. Aj napriek tomu, že už pri prvom údere zistia, že to má len krátkodobý efekt.
Väčšina krajín Európy už fyzické trestanie detí zakázala, no Slovensko ani Česká republika medzi ne stále nepatria.
Najnovší komplexný výskum, ktorý publikoval časopis Lancet ukazuje, že nielenže fyzické tresty vo vynucovaní disciplíny nefungujú, ale môžu mať nepriaznivé účinky na zdravý vývoj dieťaťa.
Tresty zapríčiňujú problémové správanie
Rozsiahla dlhodobá štúdia, ktorá vychádza z takmer sedemdesiatky existujúcich štúdií o fyzických trestoch ako prostriedku výchovnej metódy, potvrdzuje to, čo mnohí tušili už dávno. Neexistuje žiadny vedecký dôkaz o tom, že by fyzické tresty boli v akomkoľvek ohľade užitočné.
„Všetky dôkazy naznačujú, že fyzické tresty škodia vývoju a celkovej pohode detí,“ uviedla vo vyhlásení Elizabeth Gershoffová, profesorka na Texaskej univerzite v Austine a hlavná autorka štúdie.
Bitka podľa nej neučí odlišovať deti správne od nesprávneho a navyše – deti nepotrebujú zažiť bolesť na to, aby sa niečo naučili.
