Poznáme to všetci. Stačí, že dlhšie sedíme a chceme vstať alebo sa len načiahneme po niečo, čo nám spadlo na zem.
Čo sa deje s telom človeka, keď športuje v extrémnych horúčavách Čítajte Za náhodné "chrochtavé" vzdychy, ktoré z nás pri týchto pohyboch vylezú, by sa niekedy nemusel hanbiť ani statný diviak.
Vek však nie je jedinou príčinou, ktorá môže za nevšedné zvuky sprevádzajúce naše každodenné pohyby.
Pri zmene pozície tento zvuk ľahko ujde dvadsiatnikovi aj sedemdesiatnikovi. Je to jav, ktorý nevieme ovládnuť.
Prečo to vlastne robíme a kedy môžu tieto zvuky signalizovať vážnejší problém?
Je to iba prehnané divadlo?
Ide o stony, ktoré charakterizujú nízke a krátke hrdelné zvuky. Od bežného výdychu sa líšia tým, že toto vydýchnutie nastáva proti čiastočne alebo úplne uzavretým hlasivkám a to vedie k určitej rezonancii a vydaniu "chrochtavého" zvuku.
Ľudia majú tendenciu zastonať pri zdvíhaní niečoho ťažkého či pri akejkoľvek činnosti, pri ktorej sa od nich vyžaduje fyzická námaha.
Vzdychajú aj pri športe. Tenisti, vzpierači alebo boxeri to robia takmer nonstop. Ak sa v dueli stretla Maria Šarapovová so Serenou Williamsovou, vždy to skôr pripomínalo boj o najhlasnejšiu tenistku na profesionálnom okruhu.
