Hovorieva sa, že ak má Slovák v sude kapustu a v pivnici zemiaky, je na neho každá kríza krátka.
Každá rodina ma vlastný osvedčený recept a postup výroby tej najlepšej kvasenej kapusty. Ani najbližší susedia ju nerobievajú navlas rovnakú. Niektorí ju nakladajú do keramických alebo drevených sudov, iným na to stačia sklené poháre.

Niekde pridávajú aj cviklu (najmä na hornom Liptove), hrozno, jablko či cibuľu a naspodok suda aj chlebovú kôrku, inde namiešajú do sudov napríklad aj nové korenie či sušený kôpor, vo vychýrenom stupavskom „zelé“ zas nie je nič okrem soli.
O surovej kapuste sa už dávno vie, že má vynikajúce vlastnosti vďaka pôsobivému obsahu živín. Ani jej kyslá verzia nijako nezaostáva.
Probiotiká zo sudu
Kyslá kapusta vzniká prekvasením cukrov pomocou niekoľkých druhov baktérií mliečneho kvasenia. Celý proces fermentácie naštartujú tzv. koliformné baktérie.
Podľa fínskej štúdie publikovanej v časopise Journal of Agricultural and Food Chemistry sa fermentáciou kapusty rozkladajú glukozidy a vznikajú z nich zlúčeniny zvané izotiokyanáty.
Tie sú známe práve pre svoje protirakovinové účinky.