Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) o nej hovorí ako o jednej z najväčších globálnych hrozieb. Antimikrobiálna rezistencia sa rýchlo šíri a niektorí odborníci dokonca tvrdia, že ide o tichú pandémiu.
Napriek tomu, že zapríčiňuje početné úmrtia, mnohí ľudia ani nevedia, že existuje a že môže ovplyvniť ich liečbu.
Nedávna štúdia, ktorú zverejnil prestížny časopis Lancet, odhalila, že odolnosť proti antibiotikám v roku 2019 priamo zapríčinila 1,27 miliónov úmrtí a bola spojená s ďalšími 4,95 milióna úmrtiami. Je to viac ako v danom roku spôsobili nákazy HIV a malárie dohromady (1,5 milióna úmrtí).
„Nové dáta ukazujú, že antimikrobiálna rezistencia postupuje rýchlejšie, ako sa odhadovalo v najhorších scenároch, čo znepokojuje každého. Faktom je, že nám dochádzajú antibiotiká, ktoré fungujú. Môže to znamenať, že každodenné bakteriálne infekcie budú opäť ohrozovať naše životy,“ píše na portáli The Conversation mikrobiológ Johnatan Cox z Astonskej univerzity.
Problém nastal po objavení penicilínu
Rezistencia na ne nastáva vtedy, keď sa mikróby spôsobujúce infekciu (napríklad baktérie alebo huby) vyvinú tak, že dokážu úspešne odolávať lieku, ktorý ich má zabiť.
