Už pred troma tisícročiami bola pohánka dôležitou súčasťou potravy v ázijských krajinách. Keď ju do Európy doviezli pohanské kmene Tatárov, veľmi rýchlo získala obľúbenosť (a s ňou aj svoje meno).
Vrchol zažívala v 16. a 17. storočí, keď veľký podiel ľudskej stravy tvorili sýte kaše a placky – na ich prípravu bola ideálna. Keď si ľudia s rozmachom pestovania pšenice a raže obľúbili viac pečivo, pohánka ustúpila do úzadia.

Dnes ju znovu objavujeme ako „modernú“ potravinu pre jej zdravotné výhody a nutričnú hodnotu, ktorá je podstatne vyššia ako u mnohých obilnín.
Znižuje riziko krvácaní aj zrazenín
V pohánke nájdeme až osemnásť z celkového počtu dvadsiatich známych aminokyselín a aj vďaka tomu sa považuje za kompletný proteín – vhodný aj pre vegánov a vegetariánov, ktorí vylúčili zo stravy živočíšne proteíny.