Kočovní pastieri v kaukazských horách pred mnohými rokmi zistili, že čerstvé mlieko, ktoré prenášali vo vrecúškach zo zvieracích koží, sa občas premenilo na kyslý nápoj so šumivými bublinkami.
A zistili to, ako inak - náhodou.
Pridávaním a odoberaním mlieka postupne vznikali vo vreckách kefírové zrná, ktoré odštartovali dlhú tradíciu výroby kefíru. Pastieri ju hrdo prenášali z generácie na generáciu.
Kefírové zrná považovali za veľmi cenné a boli súčasťou rodinného dedičstva. Podľa legiend ich ľudu daroval sám prorok Mohamed. Aj preto im pripisovali božský pôvod.
Mikrobiologický profil kefíru neskôr študovali mnohí výskumníci, ktorí zistili, že rovnako ako pri iných fermentovaných mliečnych výrobkoch sa aj jeho pitie spája s radom zdravotných výhod.
Kefírom proti zápche
Kefír je vlastne fermentované mlieko, najčastejšie kravské. Ale môže byť aj ovčie či kozie.
Vznikne, keď sa do neho pridajú kefírové „zrnká“ – malé guľôčky plné baktérií, kvasiniek, polysacharidov a bielkovín, ktoré vyzerajú ako elastické žltobiele kvietky, tvarom podobné karfiolu.
Po fermentácii sa z mlieka stáva probiotický nápoj podobný riedkemu jogurtu. Má však mierne štipľavú chuť a jemné bublinky vďaka oxidu uhličitému, ktorý je konečným produktom fermentačného procesu.
Výskumy zistili, že mlieko je po procese fermentácie oveľa ľahšie stráviteľné, čo umožňuje telu absorbovať viac prirodzene prítomných živín.
