Problém splodiť dieťa má v súčasnosti v Európe približne každý piaty pár. U žien dochádza z dôvodu menšieho počtu vajíčok k predčasnej menopauze, mužom v ekonomicky rozvinutých krajinách klesá počet spermií.
„Starší lekári vám povedia, že to, čo sa pred rokmi učili na škole ako spodnú hranicu plodnosti, dnes vidia u väčšiny mužov. Museli sme posunúť normy, aby neboli všetci formálne neplodní,“ vysvetľuje v rozhovore pre SME profesor JAROSLAV PETR, ktorý sa venuje reprodukčnej biológii vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby.
Už niekoľko rokov skúma látky, ktoré dokážu zdemolovať hormonálny systém a môžu byť jednou z príčin, prečo čelíme epidémii neplodnosti.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo sú endokrinné disruptory a prečo sú pre človeka nebezpečné.
- Čo je zvláštne na ich pôsobení.
- Ako tieto látky súvisia s narastajúcou neplodnosťou v Európe.
- Ako dlho ešte ľudia budú môcť mať deti.
- Aký vplyv na plodnosť žien môže mať užívanie ibuprofénu, paracetamolu a acylpyrínu.
- V akých ďalších produktoch, ktoré bežne používame, sa nachádzajú endokrinné disruptory.
- Prečo by sme nemali piť kávu z papierových pohárov.
- Koľko mikroplastov týždenne prehltneme a vdýchneme.
- Prečo neplatí, že každý z nás si ničí len svoje zdravie, a ako dedíme hriechy svojich rodičov.
Väčšinu vašich prednášok začínate slovami o tom, že či pijeme kávu, alebo užívame antidepresíva, všetky látky, ktoré prijmeme, neostávajú len v našom tele, ale dostávajú sa aj do okolitého prostredia. Koľko typov rôznych chemikálií vypúšťame do prírody?
Na túto otázku stále nevieme presne odpovedať. Hovorí sa však, že človek šíri do okolitého prostredia približne stotisíc rôznych látok.
Donedávna som učil študentov, že takých, ktoré sú problémové a dokážu narušiť hormonálnu rovnováhu, je približne tisíc. Tento údaj som už opravil. Aktuálne vieme o približne dvetisícpäťsto takých látkach.
Stále totiž objavujeme nové a zároveň zisťujeme, ako na ľudské telo pôsobia staré látky, o ktorých sme netušili, že môžu byť problémové.
Látky, ktoré narúšajú hormonálnu rovnováhu v tele, sa odborne nazývajú endokrinné disruptory. Vy ich často voláte aj „hormonálne buldozéry“, pretože dokážu náš hormonálny systém úplne zdemolovať. Na jednej prednáške ste hovorili, že úloha hormónov sa ťažko vylepšuje, ale veľmi ľahko sa pokazí. Prečo?
Dnešné vnímanie hormónov je omnoho širšie, než bolo za mojich študentských čias.
V skriptách sme vtedy mali len vymenované žľazy s vnútorným vylučovaním, ktorých bolo len pár. Dnes však už vieme, že každé tkanivo produkuje nejaké hormóny.
Pri endokrinných disruptoroch si mnohí myslia, že ide o látky, ktoré vstúpia do organizmu, predstierajú, že sú hormóny a tým narušujú hormonálnu rovnováhu. Nie je to úplne tak. Môže ísť aj o látky, ktoré zapríčinia, že sa organizmus nebude vedieť nejakého hormónu prirodzene zbaviť, a tak sa začne v tele hromadiť. Aj to je jedna z ciest, ktorá vedie k narušeniu hormonálnej rovnováhy.
Môžete si ju predstaviť ako rybársku sieť hodenú na zem a všelijako domotanú. Keď potiahnete za jeden uzlík siete, viete, čo sa s ním stane. Neviete však predpovedať, ako sa pohnú ostatné uzlíky, teda čo sa stane so zbytkom siete.
Rovnako nečitateľný je aj hormonálny systém, pretože má veľa zložiek a zároveň je prepojený s mnohými ďalšími systémami v tele. Organizmus stojí na troch nohách: imunite, nervovom systéme a hormonálnom systéme. Ak nastanú zmeny v jednom, prejavia sa aj v ďalšom.