„Keď niekto precitne v tridsiatke a uvedomí si, že by sa mal viac starať o svoje zdravie, väčšinou začne behať. Okamžite však začne cítiť okostice, kĺby a svaly, dva dni po behu má príšernú svalovú horúčku a nemôže sa ani hýbať ,“ hovorí pre SME MATÚŠ PUTALA, ktorý pracuje ako odborný asistent na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
Pri cvičení v bazéne odpadajú tuhé nárazy o podložku. Preto je plávanie ideálnym športom pre ľudí trpiacich nadváhou a obezitou, ale aj pre športovcov, ktorí utrpeli zranenie a dlhšie nemohli cvičiť.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako by mala vyzerať rozcvička pred plávaním a prečo je dôležitá.
- Čo všetko by sme mali vedieť o vode predtým, ako do nej vkročíme.
- Či sa dá naučiť plávať aj v päťdesiatke.
- Ako začať s plávaním a ktorý plavecký spôsob je pre začiatočníkov najvhodnejší.
- Aké najčastejšie chyby robia amatérski plavci.
- Či je plávanie vhodné pre každého.
- Prečo je plávanie vhodným športom pred ľudí trpiacich nadváhou a obezitou.
- Aké účinky má voda na ľudské telo.
- Ako dlho trvá, kým sa vďaka plávaniu dostaneme do lepšej formy.
- Ako často treba plávať, aby si človek udržal kondíciu a zlepšoval sa.
Pred každým športovým výkonom je dôležité najprv sa dôkladne rozcvičiť, aby sa svaly zahriali a pretiahli. Lenže pri jazerách, kúpaliskách či na plavárňach málokedy vidíme rozcvičovať sa ľudí. Je rozcvička dôležitá aj pred vstupom do vody?
Záleží na tom, čo v nej ideme robiť. Ak budeme voľne plávať prsia, je to cvičenie s nízkou intenzitou. Ak by sme sa nestihli rozcvičiť, nič sa nestane.
Iné je to v prípade, ak si ideme naozaj zašportovať. Takí ľudia najčastejšie plávajú kraul. Vtedy si treba uvedomiť, že niekedy ani za celý týždeň nepretočíme ruku tak, ako pri tomto plaveckom spôsobe. A pri kraule urobíme stovky záberov. Preto by bolo vhodné pred plávaním rozcvičiť si kĺby aj svaly.
Ako by mala taká rozcvička vyzerať?
Stačí aj päť minút. Dôležité je najmä to, aby na konci rozcvičky boli kĺby a svaly pripravené pracovať. Mali by sme počas nej zahriať končatiny, ktoré budeme využívať.
Eliminujeme tým riziko zranenia: spazmu (odpoveď svalu na preťaženie, pozn. red.) alebo natiahnutie ramena. Neurobíme pohyb, ktorý by nám mohol poškodiť puzdro. Ľudia, ktorí so športom začínajú, totiž nemajú puzdra adaptované na to, aby zvládli záťaž.
U tých, ktorí nie sú zvyknutí plávať, sa často objavujú rôzne bolesti. Je to spôsobené tým, že sa uvoľňujú kĺby. Ich svaly sú skrátené, ale vďaka plávaniu sa obnovuje pôvodný rozsah, ktorý by mali zvládnuť.
Čo všetko by sme mali vedieť o vode predtým, než do nej vykročíme?
