Vitajte,
toto je druhé vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Končí sa leto a doznieva aj štvrtá vlna covidu: hovoria to údaje Inštitútu zdravotných analýz. Vrchol podľa jeho riaditeľa Mateja Mišíka dosiahla 20. júla.
Posledné dve jesene mali ďaleko od ideálnych. Väčšina z nás má toto obdobie spojené s veľkou neistotou a s rôznymi obavami. Ďalšej vlne covidu sa pravdepodobne nevyhneme ani túto jeseň.
Napriek tomu odborníci predpokladajú, že ak sa neobjaví nový nebezpečný variant koronavírusu, mohli by sme si vydýchnuť. Vďaka očkovaniu a premorenosti by sme už infekciu koronavírusom mali zvládnuť bez väčších komplikácií.
Stále však žijú v našej spoločnosti aj ľudia, ktorí ďalšiu vlnu pocítia. Do rizikovej skupiny patria pacienti s chronickými ochoreniami srdca a pľúc, s cukrovkou, s oslabenou imunitou či starší ľudia.
„Samozrejme, každý zaočkovaný človek chráni v prvom rade sám seba. V druhom rade však stále platí, že čím viac ľudí bude zaočkovaných, tým je menšie riziko ďalšej vlny, respektíve tým bude ďalšia vlna menšia. Bez ohľadu na to, či príde na jeseň, v zime alebo na jar,“ hovorí v rozhovore pre SME imunológ Vladimír Leksa.
A práve na tieto slová by sme nemali zabudnúť, keď budeme zvažovať, či pôjdeme na ďalšiu dávku očkovania.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Proteín v mlieku môže blokovať covid, najúčinnejšie je však očkovanie
Slovenský vedec Vladimír Leksa publikoval nedávno štúdiu v odbornom časopise Frontiers in Immunology, v ktorej ukázal, že látka nachádzajúca sa v mlieku môže byť nápomocná pri zablokovaní vírusu SARS-CoV-2.
V rozhovore pre SME vysvetľuje, že nejde o žiaden výnimočný liek. Našou najväčšou zbraňou proti covidu je stále očkovanie.
„Na jar vyšla v Lancete štúdia, ktorá ukázala, že vakcíny zachránili desiatky miliónov životov. Viem, že ak je niekto antivaxer, tak tomu veriť nebude, ale jednoducho to tak je. Ako hovoril Cimrman, môžete o tom diskutovať, môžete sa o tom hádať, ale to je asi tak všetko, čo môžete robiť,“ hovorí.
V rozhovore s názvom Sme na konci pandémie, aktuálne prežívame jej dozvuky sme sa rozprávali o tom, ako látky z mlieka dokážu zablokovať koronavírus, kedy by sme mali ísť na ďalšiu posilňovaciu dávku proti covidu alebo či je imunitný systém starších ľudí dostatočne silný na to, aby zvládol počas jesene naraz tri odporúčané očkovania: proti chrípke, covidu a pneumokokovej infekcii.
Tretia dávka bude zrejme posledná, ktorú si proti covidu pichneme. (zdroj: TASR/AP)Jesenná vlna by už nemala zaplniť nemocnice
Pravdepodobnosť, že na jeseň príde na Slovensko ďalšia vlna, je podľa odborníkov takmer istá. V porovnaní s tými, ktoré sme za posledné dva roky zažili, by však mala byť miernejšia.
Imunológovia hovoria, že najlepšou ochranou proti covidu-19 zostáva stále očkovanie. Ľuďom, ktorí nepatria k rizikovej skupine, však radia, aby počkali na aktualizované vakcíny. Tie by mali na Slovensko doraziť na konci septembra.
Tomu, ako pravdepodobne bude vyzerať covidová situácia na jeseň, sa venoval kolega Ján Krempaský v texte Na jeseň zrejme príde ďalšia vlna covidu, možno si ju ani nevšimneme.
Jesenná vlna by už nemala zaplniť nemocnice. (zdroj: ILUSTRAČNÉ: SME - Jozef Jakubčo)Na tom, ako trávime svoj voľný čas, naozaj záleží
Výskumy už dávno hovoria, že spôsob, akým trávime voľný čas, môže mať vplyv na náš zdravotný stav.
Už v minulosti odborné štúdie spojili niektoré aktivity s nižším rizikom rakoviny, so znížením poruchy srdcového rytmu či s lepším psychickým stavom.
V novej veľkej analýze, ktorú uverejnil odborný časopis Neurology, vedci skúmali, ktoré koníčky môžu prispieť k zníženiu rizika demencie. Výsledky zdôrazňujú, že jednou z najdôležitejších vecí je zostať čo najviac aktívnym.
Viac o výsledkoch výskumu sa dozviete v texte Dôležité je zostať aktívny. Vedci skúmali, ktoré činnosti znižujú riziko demencie.
(zdroj: fotolia)Ako zistíte, že má dieťa problém so zrakom?
Príprava na nový školský rok zahŕňa nielen nákup nových školských tašiek a potrieb, ale aj preventívne prehliadky u pediatra či u zubára. Rodičia by však nemali zabudnúť ani na kontrolu zraku svojich detí.
Britskí výskumníci z Bradfordskej univerzity James Gilchrist a Brendan Barrett v analýze zverejnenej na portáli The Conversation poukázali na to, že kým k zubárovi chodí aspoň raz do roka 70 percent detí, k optometristov ich príde len 25 percent.
Jedným z dôvodov je podľa nich to, že v prípade zrakového problému rodičia predpokladajú, že dieťa im o ňom povie alebo si nezvyčajné správanie všimnú oni sami či učitelia počas vyučovania.
Téme sa venovala tento týždeň kolegyňa Michaela Džomeková v texte Očná lekárka radí rodičom: Všímajte si, či dieťa neškúli, nežmúri alebo si nedáva predmety príliš blízko k očiam.
Na vyšetrenie detí u očného lekára by rodičia nemali zabúdať. (zdroj: FOTO - ADOBE STOCK)Podcast Zoom: Vedci stvorili syntetické embryá
Nevznikli spojením spermie ani vajíčka. Neprebehlo žiadne oplodnenie. A predsa sa na ôsmy deň objavili bijúce srdce aj zárodky mozgu. Tieto myšacie embryá však boli iné: boli totiž dokonalo syntetické. A vznikli z kmeňových buniek.
Tento týždeň sme sa v podcaste Zoom vybrali za syntetickými embryami, ktoré vznikli bez pohlavných buniek, dozvedeli sa, ako ultraspracované potraviny môžu ovplyvňovať naše mozgy a zistili aj to, ako sme poriadne nepreskúmali najhoršie klimatické vízie budúcnosti.
Z archívu: dlhý covid nie je mýtus
Jedna čiarka na teste na covid, ktorá znamená negatívny výsledok, nemusí znamenať aj koniec ťažkostí. Mnohí ľudia, ktorí prekonali covid, totiž trpia aj ďalej. Trápi ich vyčerpanie, poruchy pozornosti či ďalšie dlhotrvajúce príznaky.
Presné príčiny chorôb známych ako dlhý covid a postcovidový syndróm nie sú ani po dvoch rokoch pandémie známe.
Viaceré výskumy však už prišli s niekoľkými náznakmi, ktoré vysvetľujú, akú daň si choroba vyberá a prečo môže človeka tak veľmi vyčerpať. Môže totiž zasiahnuť imunitný systém, srdce, mozog aj pľúca.
Podrobne sme sa postcovidovému syndrómu a dlhému covidu venovali v texte Dlhý covid nie je mýtus. Poškodzuje imunitný systém, srdce, pľúca aj mozog.
(zdroj: Adobe Stock)Odporúčanie: Vzťahy a mýty
Budovanie zdravých vzťahov je jedna z najťažších životných úloh. A ako hovorí český párový terapeut Honza Vojtko: „Nech sa prihlási ten, kto ešte nedostal osvedčenú radu do vzťahu.“
Veď to poznáte. Začína sa to tým, kto by sa mal po stretnutí ozvať ako prvý, pokračuje numerologickými výpočtami a rečami o správnej konštelácii hviezd a končí sa to odporúčaniami, že ak máte krízu, nastal čas na prvé dieťa.
Niekedy sa z týchto situácií smejeme, inokedy nám je do plaču, ale na svete je pravdepodobne len málo ľudí, ktorým na vzťahoch nezáleží.
Kniha vzťahy a mýty vyšla v roku 2020 a stala sa veľkým hitom na českom aj slovenskom trhu.
Autor sa v nej venuje skresleným predstavám a rozprávkam, ktoré nám okolie často predkladá ako všeobecne platné fakty. Pritom to väčšinou nie sú ani fakty a aj od všeobecne platného majú ďaleko.
Hoci nejde o žiadnu knižnú novinku, Vzťahy a mýty bývajú pravidelne vypredané. Práve teraz však vyšla ich dotlač a kniha sa tak dá opäť zohnať vo väčšine kníhkupectiev.
Honza Vojtko: Vzťahy a mýty. (zdroj: Denisa Koleničová)
