Voľakedy sa pri cestovaní hrali rôzne slovné hry, rozprávalo sa, spievalo. "Dnes sa v aute často len zapne dieťaťu mobil," upozorňuje v rozhovore pre SME logopedička a riaditeľka SCŠPP Inštitútu detskej reči HANA LACIKOVÁ a dodáva, že dostupnosť technológií spôsobuje, že rodičia a deti sa spolu menej rozprávajú. A potom môžu pribudnúť detí s komunikačnými ťažkosťami.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo stojí za nárastom detí s komunikačnými ťažkosťami
- S akými očakávaniami prichádzajú rodičia za logopedičkou a či sa dajú splniť
- Či sú rodičia ochotní pracovať s dieťaťom doma alebo to nechávajú na logopéda
- Čo môže rodič robiť, kým čaká na termín u logopéda
- Či sú deti s ADHD náchylnejšie na poruchy reči
Sú dnešní rodičia citlivejší na jazykové problémy svojich detí?
Pripúšťam, že áno. Sú citlivejší, pretože vedia viac. Mnohí rodičia riešili možno iba výslovnosť v predškolskom veku, no tí dnešní chápu, že niekedy treba vyhľadať logopéda čo najskôr.
Na druhej strane dostupnosť technológií spôsobuje, že rodičia menej komunikujú s deťmi alebo komunikácia je v niektorých oblastiach či obdobiach vývinu ich detí menej kvalitná a intenzívna.
V minulosti rodičia s deťmi viac komunikovali?
Áno. Napríklad, pri cestovaní sa hrali rôzne slovné hry, rozprávalo sa, spievalo sa či sa rozprávali riekanky. Neplatí to pre všetkých, no dnes sa v aute často len zapne dieťaťu mobil.
Som za technológie a pozretie si rozprávky, ale k niektorým činnostiam to nepatrí. Trebárs k jedeniu.
Dieťa väčšinou niečo pozerá či počúva a vôbec nesleduje, čo sa deje okolo neho. Predtým rodič s dieťaťom komunikoval, napríklad komentoval jedlo alebo udalosti, ktoré sa diali okolo.
Pri pozeraní je dobré porozprávať sa o tom, čo dieťa videlo, komentovať dianie a priblížiť dieťaťu, čo sa deje. Ak je sled obrázkov prirýchly, nemusí byť preň všetko zrozumiteľné.
Čím všetkým sa vlastne zaoberá logopédia?
Zaoberá sa komunikáciou, rečou a jazykovými schopnosťami a ich poruchami. Hovoríme v nej o štyroch oblastiach. Prvou je pragmatická, teda to, ako komunikujeme. Zaoberá sa tým, ako vieme verbálne aj neverbálne rešpektovať komunikačného partnera alebo sústrediť sa na to, čo nám hovorí, či adekvátne reagujeme alebo používame správny slovník.
V zvukovej rovine sa zaujímame o to, či a ako osoba počuje hlásky a či z nich vie vytvoriť slovo. Ide o foneticko-fonologickú oblasť.
Ďalšou je lexikálne-sémantická, teda význam, slovná zásoba a porozumenie.
V neposlednom rade je tu gramatika.
Mnohí rodičia vnímajú len reč, no sú tu i jazykové schopnosti a komunikácia ako komplex schopnosti a jej rôzne formy. Ide o široký koncept. Logopédia sa nedá zúžiť len na zlé vyslovovanie "r".
Dlhodobo sa hovorí, že počet detí s poruchami reči pribúda. Bádate to aj vo svojej praxi?
