„Mnoho učiteľov si myslí, že dieťa, ktoré má problém s grafomotorikou, si ruku vycvičí, ak bude veľa písať. Opak je však pravdou. Dieťa s dysgrafiou pri písaní bolí ruka,“ upozorňuje v rozhovore pre SME špeciálna pedagogička JANA GAJARSKÁ. Tvrdí, že pri dyslexii deťom nepomôže viac čítať, pretože je to pre nich ťažké a buduje sa skôr v nich odpor k čítaniu. Treba pracovať na čítaní inak.
V rozhovore sa dočítate:
- Aký je rozdiel medzi dyslexiou a dysgrafiou.
- S akými ďalšími poruchami sa spája dyslexia.
- Či dokáže dysgrafik „pekne“ písať.
- Kedy sa dajú dyslexia a dysgrafia diagnostikovať.
- Či existuje všeobecný návod na prácu s dyslektikmi a dysgrafikmi.
Sú poruchy učenia dedičné alebo vzniknú vplyvom vonkajšieho prostredia?
Špecifické vývinové poruchy učenia sú dedičné. Prichádza mi mnoho rodičov tridsiatnikov či štyridsiatnikov, ktorí si až vďaka svojmu dieťaťu uvedomili svoju poruchu. Dôvodom je, že v čase, keď chodili do školy, sa to nediagnostikovalo.
Povedia mi, že aj oni to tak mali a nikto im nevedel pomôcť. Mysleli si, že sú hlúpi.
Samotné prostredie špecifické vývinové poruchy učenia nevytvára. Raz sa ma niekto opýtal, či môže nesprávna výučba čítania spôsobiť dyslexiu. A odpoveď znie: nie, nemôže.
Máme tu ukazovatele, na základe ktorých už u dieťaťa v predškolskom veku vieme povedať, či sa u neho môže prejaviť dyslexia. Ak je niektorý ukazovateľ prítomný, nesprávna výučba čítania môže spôsobiť dvojité čítanie, ale to neznamená, že dieťa je dyslektické.
Podobne to platí aj pri dysgrafii. Ak sa dieťaťu s niektorou oslabenou funkciou nevenujeme, tak prichádza do školy s nesprávne rozvinutými svalmi jemnej motoriky a bude „škaredo“ písať. Odborník vie zistiť, či má dieťa dysgrafiu, alebo len nesprávnu techniku písania.
Špeciálna pedagogička Jana Gajarská. (zdroj: ZDROJ - ARCHÍV J.G.)Dysgrafik však vie písať aj primerane pekne, krátky čas a pomaly, no stojí ho to obrovské množstvo úsilia. Dlhším písaním sa stáva písmo čoraz neúhľadnejšie. Nemusí preto stíhať pri písaní diktátov, ak je text diktovaný rýchlo. Ťažké je pre neho aj opisovať z tabule, problém mu robí práve vizuomotorika. Vyžaduje to od neho veľa úsilia a času. Kým ostatní to stihnú opísať, on môže byť stále len na prvom riadku.
Ako sa im dá pomôcť, aby stíhali?
Pomôže sa im tak, že budú písať menej. Pomáhajú aj predtlačené poznámky a nahradenie diktátov doplňovačkou. Nie je to výhovorka, oni to naozaj nestíhajú – nevládzu.
