Vitajte,
začínate čítať pätnáste vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Dlhý covid nie je mýtus. Ako redaktorka denníka SME som sa tejto téme venovala vo viacerých textoch a vo svojom okolí monitorujem viaceré ľudské príbehy, ktoré sú s ním spojené.
Sú rôzne: niekedy ide len o dočasnú stratu čuchu, inokedy zhoršujúcu sa reumu, no poznám aj desivý prípad, keď žena v mojom veku skončila na invalidnom vozíku. Covid dostala tesne pred tým, ako sa bolo možné dať zaočkovať.
Priebeh ochorenia v jej prípade nebol ľahký, no to, čo nasledovalo potom, nikto nečakal. Vlny vysokých horúčok, nekončiace stavy únavy a bytie, v ktorom aj obyčajná konverzácia môže spôsobiť úplne vyčerpanie.
Skladačku dlhého covidu vedci ešte stále len dávajú dokopy. Už teraz je však jasné, že koronavírus dokáže zasiahnuť srdce, mozog aj pľúca.
V súčasnosti odborníci registrujú viac ako 60 pretrvávajúcich príznakov, ktoré sú spojené s infekciou vírusu SARS-CoV-2. Najznámejšou sa počas pandémie stala strata čuchu. No patrí k nim aj sexuálna dysfunkcia alebo strata vlasov. A práve tej sme sa tento týždeň venovali tisíce znakov textu.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Zápasíte po prekonaní covidu s vypadávaním vlasov? Nemusí to byť náhoda
Vypadávanie vlasov si nemusíte všimnúť hneď. Často prichádza postupne.
Najprv sa začnú hromadiť v odtoku sprchy, neskôr zostávajú chumáče na kefe alebo na hrebeni. A jedného dňa sa pozriete do zrkadla a uvedomíte si, že ste prišli o pomerne veľkú časť svojej hrivy.
Ak ste v posledných mesiacoch prekonali ochorenie covid-19, nemusí byť strata vlasov len náhodná.
„Vlasy mi vypadávali rovnomerne, najviac pri umývaní a česaní, keď mi ostával hrebeň, ako aj umývadlo plné vlasov. Pri česaní mi vlasy išli dole, ako keby ma strihal kaderník. Za posledný rok som prišla o viac ako polovicu vlasov,“ hovorí pre SME Katarína Sonlajtnerová.
Covid prekonala prvýkrát vo februári tohto roka. Hoci to testy nepotvrdili, s ochorením sa pravdepodobne stretla znovu v auguste. Nasvedčovali tomu takmer identické príznaky. Vlasy jej začali enormne vypadávať v októbri. Trvalo to približne tri až štyri týždne.
Aj výskumy ukazujú, že v niektorých prípadoch môže byť vypadávanie vlasov naozaj spojené s prekonaním ochorenia covid-19. Štúdia v prestížnom medicínskom časopise Lancet odhaduje, že dočasné vypadávanie vlasov zaznamenalo až 22 percent hospitalizovaných pacientov.
Zhodnotiť, aký častý je tento jav u ľudí, ktorí mali miernejšie formy ochorenia, je ťažšie. Výskumy však naznačujú, že vypadávanie vlasov patrí medzi 60 pretrvávajúcich príznakov, ktoré sa spájajú s dlhým covidom.
Medzi tie známejšie patrí napríklad strata čuchu, sexuálna dysfunkcia alebo kognitívne poruchy (zhoršené kognitívne funkcie, medzi ktoré patrí schopnosť myslieť, plánovať, riešiť problémy, vyjadrovať sa či používať reč, pozn. red.).
V texte s názvom: Zápasíte po prekonaní covidu s vypadávaním vlasov? Nemusí to byť náhoda sa dočítate, aké sú najčastejšie typy vypadávania vlasov, ako sa počas choroby mení pokožka hlavy, či je tento stav dočasný, alebo trvalý, a čo sa s tým dá robiť.
Priveľa vypadnutých vlasov môže byť problém. (zdroj: Fotolia - ilustračné)Švédski vedci menia pohľad na Alzheimerovu chorobu
V roku 1906 na zhromaždení psychiatrov v nemeckom meste Tübingen informoval Alois Alzheimer o zvláštnom prípade. Hlavnú postavu v ňom stvárňovala 50-ročná žena. V jej hlave nastal „zvláštny chorobný proces mozgovej kôry“.
Spôsobil, že trpela stratou pamäti, bludmi, halucináciami, zmätenosťou, ale aj agresivitou. Všetky tieto príznaky sa zhoršovali, až kým o päť rokov nezomrela.
Počas pitvy si Alzheimer všimol, že má v mozgu výrazné plaky, ktoré tvorili zhluky beta-amyloidových proteínov. Práve tie ešte dnes vedci považujú za hlavnú príčinu choroby, ktorú pomenovali po nemeckom lekárovi Alzheimerovi.
V poslednom čase však odborníci upozorňujú, že táto teória má dva veľké problémy.
V prvom rade nevysvetľuje, prečo majú v mozgu plaky aj pacienti, ktorí netrpia žiadnymi ďalšími neurologickými problémami, napríklad stratou pamäti. A prečo boli klinické skúšky liekov, ktoré znižujú množstvo plakov, až na jednu malú výnimku neúspešné.
V nedávnej štúdii, ktorú uverejnil odborný časopis Journal of Alzheimer’s Disease, sa vedci z Inštitútu Karolinska vo Švédsku rozhodli, že sa na teóriu pozrú priam mikroskopicky.
Zo svojich výsledkov vytvorili novú hypotézu o tom, akou cestou by sa mal v budúcnosti vývoj lieku na Alzheimerovu chorobu uberať.
Viac o výskume sa môžete dočítať v texte s názvom: Švédski vedci menia pohľad na Alzheimerovu chorobu. Ich objav môže ovplyvniť vývoj liekov.
O ľudskom klitorise sme nepoznali celú pravdu
Je to jediný ľudský orgán, ktorého výlučnou funkciou je prinášať potešenie a v porovnaní s inými časťami má na takej malej ploche najviac nervových zakončení. Klitoris. V súvislosti s ním sa hovorilo približne o ôsmich tisíckach nervových vlákien.
Dlhé roky citované číslo však vôbec nepochádza z výskumov na ľuďoch. Odvodené je zo štúdií na kravách a jeho platnosť u ľudí nikto neoveril. Až doteraz.
Vulva a klitoris sa totiž dlhé roky v rámci výskumov obchádzali a veda o nich dodnes vie relatívne málo.
Blair Peters, americký plastický chirurg a odborný asistent na Oregon Health & Science University, sa s kolegyňami rozhodol zistiť a spočítať, ako sa veci naozaj majú.
Ukázalo sa, že klitoris, presnejšie jeho vonkajšia časť, má v priemere až 10 280 nervových zakončení. Hoci sa môže zdať, že ide o nepodstatný rozdiel, nie je to tak.
„Cieľom bolo odstrániť množstvo dezinformácií a položiť základy cesty k lepšiemu porozumeniu, vzdelávaniu, financovaniu a výskumu potrieb v oblasti sexuálneho zdravia pre všetkých ľudí,“ hovorí Peters pre SME.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte mojej kolegyne Michaely Žurekovej s názvom: O ľudskom klitorise sme nepoznali celú pravdu. Vedec zistil, že štúdie na kravách sa mýlili.
Blair Peters, plastický chirurg, ktorý preskúmal skutočné počty nervových zakončení v klitorise. (zdroj: Oregon Health & Science University / Christine Torres Hicks)Podcast Vizita: Málokto vie, ako vyzerá imunita
Málo vecí má na kvalitu nášho života taký významný vplyv ako imunitný systém. Všetci vieme, že existuje, väčšina ho považuje za dôležitý, ale len málokto by vedel povedať, ako vyzerá.
Odborníci však hovoria, že je rovnako nenahraditeľný ako srdce alebo pľúca.
Dokáže nás chrániť pred mnohými nepríjemnosťami. Napríklad pred prechladnutím, odreninami, ale aj vážnymi a život ohrozujúcimi stavmi, akými sú rakovina, zápal pľúc alebo covid-19.
„Dlho nikto netušil, čo spôsobuje choroby, ani ako sa proti nim bránime. Na to, že sa bránime pomocou nejakých protilátok a špeciálnych buniek v tele, sme prišli relatívne nedávno, približne v dvadsiatom storočí,“ vysvetľuje začiatky imunológie vedec Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied
„Imunita nie je jeden konkrétny orgán. Často ju prirovnávam k armáde, polícii alebo k nejakej poriadkovej službe, ktorá stráži mesto a dáva pozor, či je všetko v poriadku. Má svoj generálny štáb aj školu, v ktorej sa kontrolóri vzdelávajú. V princípe je však dôležité najmä to, aby strážila celé mesto – každé tkanivo a každý orgán,“ dodáva.
Denisa Koleničová a Vladimír Leksa. (zdroj: SME)V novej epizóde podcastu Vizita sme sa rozprávali o tom, ako vyzerá imunitný systém, odkedy vieme, že ho máme, koľko rôznych častí a buniek ho tvorí, alebo aj o tom, či je pravda, že sa až 70 percent našej imunity nachádza v črevách.
Podcast My sa vám ozveme: O živote s epilepsiou
V roku 2021 žilo na Slovensku podľa odhadov približne 60-tisícľudí s epilepsiou. Každoročne k nim pribudne zhruba dvetisíc až tritisíc nových pacientov. Až 75 percent z nich vieme liečiť tak, že sú nastavení na stabilnú liečbu a nemajú záchvaty. Vďaka tomu majú minimum obmedzení, no aj napriek tomu sa ich diagnózy zamestnávatelia boja.
Epileptikom a epileptičkám na trhu práce výrazne pomohla zmena pravidiel na získanie vodičského preukazu, čo pre nich bolo dlho priam nemožné. Aktuálne musí uplynúť rok od posledného záchvatu a ich elektroencefalografia musí vykazovať normálny obraz. Pracovné možnosti sa pre nich vďaka tomu výrazne rozšírili.
V druhej epizóde podcastovej minisérie My sa vám ozveme o zamestnávaní ľudí so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením na trhu práce, sa moderátorka Ľubica Melcerová rozpráva s Katarínou Balážovou, ktorej diagnostikovali epilepsiu pred šiestimi rokmi. Aktuálne pracuje vo veľkej firme a pri vstupnej lekárskej prehliadke sa čudovali, že chce vôbec pracovať. Hoci nemá veľa obmedzení.
Vypočujte si aj neurologičku Silviu Mehešovú, ktorá priblíži diagnózu aj skúsenosti jej pacientov a pacientiek, právničku Katarínu Fedorovú, ktorá rozpráva o povinnosti zamestnávateľov, ktorí majú viac ako 20 zamestnancov a personalistku Miroslavu Rychtárechovú zo spoločnosti Tesco, kde dávajú šancu ľuďom so znevýhodnením.
Podcast My sa vám ozveme postupne priblíži desať znevýhodnení, v každej epizóde popisuje reálne skúsenosti aj možné riešenia, keď firmy odhodili predsudky a dopadlo to k spokojnosti všetkých strán. Ak máte odkaz či pripomienku, napíšte nám na mysavamozveme@sme.sk.
Podcast Gyncast: Už dávno neplatí, že žena musí po cisárskom reze rodiť iba sekciou
Možno ste to niekedy počuli aj vy. Ak vraj žena raz porodila sekciou, už nikdy nebude môcť rodiť spontánne. Peter Kaščák, primár a prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky FN v Trenčíne, vysvetľuje, že to dávno neplatí: „Väčšinu žien môžeme považovať za vhodné kandidátky na tzv. pokus o vaginálny pôrod.“
Ktoré faktory túto možnosť ovplyvňujú? Kedy je možné pokúsiť sa o vaginálny pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze?
V aktuálnom vydaní podcastu Gyncast sa dozviete, či interval medzi pôrodmi ovplyvňuje možnosť rodiť po sekcii vaginálne, alebo či sa do úvahy berie aj veľkosť plodu. Primár Kaščák vysvetlí, prečo sa dávno opustila dogma, že dva cisárske rezy sú kontraindikáciou pokusu o vaginálny pôrod.
„Niekedy sme pri druhom cisárskom reze mohli rodičke zo zdravotných dôvodov vykonať sterilizáciu. Mysleli sme si totiž, že pre maternicu po dvoch operačných zásahoch je ďalšia tehotnosť príliš riziková,“ dopĺňa primár Kaščák.
Ako môže vaginálny pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze ovplyvniť stupeň medikácie? Môže byť rodičke podaná epidurálna analgézia? Umožňujú vôbec slovenské pôrodnice rodiť ženám po cisárskom reze vaginálne?
Podcast Zoom: Poškodené teflónové panvice sú rizikom
Je relatívne blízko a je tak trochu zvláštna. Astronómovia narazili na dosiaľ najbližšiu známu čiernu dieru, no tá nám akosi nepasuje do predstáv o tom, ako tieto objekty na hraniciach našej fyziky vznikajú. A akurát všetko trochu komplikuje.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do vesmíru za čiernymi dierami, dozvieme sa, ako si poradiť s jesennou depresiou a zistíme, prečo sú poškodené teflónové panvice také nebezpečné.
Podcast Dobré ráno: Deti trpia, my sa len prizeráme
Poruchy príjmu potravy, depresie či úzkosti mnohé deti prežívajú bez odbornej pomoci, pretože máme alarmujúci nedostatok detských psychiatrov aj psychológov.
Situácia je katastrofálna a pribúdajú nielen útoky na školách, ale aj samovraždy.
Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno rozprávala o tejto téme s Danielou Hajčákovou, redaktorkou denníka SME.
Z Archívu: Pandémia zasiahla deti
Pandémia poznačila takmer každého. Nejde len o samotné straty na životoch, ale o obrovské zmeny, ktoré si vynútili rôzne opatrenia. Ľudia prichádzajú o prácu, majú viac stresu i neistoty. A rovnako sú na tom aj deti. Na tie sa v zhone trošku zabúda.
„Je dôležité si uvedomiť, že deťom plynie čas inak ako nám dospelým. Počas lockdownu ostali vo vzduchoprázdne, bez kamarátov a bez krúžkov,“ hovorí pre SME psychiatrička Ivana Fuseková z Kliniky detskej psychiatrie v Národnom ústave detských chorôb.
A dodáva. „Časť detí začala priberať, pretože zajedala pocity nudy a prázdnoty. Zároveň mali viac času pre seba aj na sebapozorovanie. Niektorí, ktorí si všimli, že sa im zvýšila hmotnosť, to začali riešiť obmedzovaním stravy, až sa prepracovali k poruche príjmu potravy.“
V staršom rozhovore s názvom Pandémia zhoršila anorexiu u detí, pacientov je o tretinu viac sme sa rozprávali o tom, prečo mali deti počas lockdownov sklony práve k anorexii, akého najmladšieho pacienta s touto diagnózou liečila, či anorexiou trpí viac dievčat ako chlapcov, alebo aké telesné choroby toto ochorenie prináša.
Psychiatrička Ivana Fuseková z Kliniky detskej psychiatrie v Národnom ústave detských chorôb. (zdroj: FOTO SME - JOZEF JAKUBČO)Odporúčanie: Shot shot cherry
V tomto newsletteri sa čitateľom snažím pravidelne pripomínať, že dôležité je nielen fyzické, ale aj psychické zdravie. Nikto nemusí mať každý deň dobrú náladu, no myslieť na psychický odpočinok a zaradiť do svojho života aj psychohygienu, sa určite vyplatí.
Tento týždeň by som vám rada dala do pozornosti nový album speváčky Loly Marsh, ktorý vyšiel nedávno a volá sa Shot shot cherry. Zaručene vám zdvihne náladu.
Lola Marsh. (zdroj: Archív skupiny)
