Ešte na začiatku devätnásteho storočia ich ľudia volali „smrtiace kamene“. Obličkové kamene patria dodnes medzi bežne rozšírené a zároveň najbolestivejšie ochorenia.
Jedným z prvých príznakov je totiž silná bolesť v boku a chrbte, pod rebrami, ktorá často vystreľuje do dolnej časti brucha a slabín. Prichádza vo vlnách a jej intenzita kolíše.
Medzi ďalšie príznaky patria napríklad ružový, červený alebo hnedý moč, nevoľnosť a vracanie, ale aj horúčka či zimnica.
„Pacient môže mať aj obrovský obličkový kameň a absolútne netušiť, že ho má. Zažil som pacienta s obličkovým kameňom veľkým ako odliatok celej obličky. Myslel si, že ho len bolí chrbát z práce v záhrade a pritom mal celú obličku vyplnenú kameňom,“ hovorí pre SME urológ JÁN ŠVIHRA mladší z Univerzitnej nemocnice Martin.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako sa v tele vytvárajú obličkové kamene.
- Či môže nastať v tele povestné prekyslenie organizmu.
- Aký pokrok nastal za posledné desaťročia v liečbe močových kameňov.
- Aký veľký musí byť močový kameň, aby sme cítili, že ho máme.
- Čo sa deje v tele pacienta pri renálnej kolike.
- Či musí pacient s močovými kameňmi vždy podstúpiť operáciu.
- Aké riziká prináša chirurgický zákrok.
- Ako takáto operácia vyzerá.
- Aký je priemerný vek pacienta s močovými kameňmi a kto na ne častejšie trpí, či muži, alebo ženy.
- Čo je príčinou obličkových kameňov u detí.
- Aká je pravdepodobnosť, že pacient, ktorému lekár operoval močové kamene, ich bude mať znovu.
- Ako súvisí pitie mlieka s tvorbou močových kameňov.
- Ktorá strava a ktorý nápoj vyšli najlepšie v prevencii pred močovými kameňmi.
Sú obličkové kamene naozaj kamene?
Jasné, že sú to kamene. Úplne normálne „šutre“. V lekárskom prostredí často žartujeme, že robíme „šutrológiu“. Dokonca ich môžete nájsť aj v múzeách, pretože niektoré typy obličkových kameňov sa nachádzajú aj v prírode.
Sú také veľké, že ich môžeme vidieť aj voľným okom? Môžu mať trebárs dva až tri centimetre?
Áno, dokonca môžu byť aj väčšie.
Ako v našom tele vznikajú?
Je to súhra viacerých faktorov.
Aj verejnosť už asi vie, že pre vylučovanie je veľmi dôležitý pitný režim. Ak málo pijeme, moč je zahustený, tým je v ňom veľa kryštálikov, ktoré sa začnú nukleovať a agregovať, čiže nadväzovať na seba a vzniknú tak močové kamene.
Neznamená to však, že všetci sa majú prelievať tekutinami a piť a močiť ostošesť. Aj to obličkám škodí. Nie sú nezastaviteľné továrne na moč, tiež majú určitú kapacitu a nadmerný pitný režim im škodí.
Treba piť tak, aby bol moč svetložltý. Ani veľa, ani málo. Ráno býva moč prirodzene tmavší, ale počas dňa treba piť toľko tekutín, aby mal svetložltú farbu.
Čiže by sme nemali za deň vypiť len dva deci vody, ale ani sedem litrov?
Áno, najmä je dôležité prispôsobiť to aktuálnym podmienkam: práci, prostrediu, teplote alebo fyzickej aktivite.
Obličkové kamene vznikajú aj vplyvom výživy. Na to už takmer nikto nemyslí.
Pritom je to jednoduché: všetko, čo zjeme, sa v črevách trávi a živiny z potravy sa dostávajú do krvi. No a krv filtrujú obličky. Takže kvalitu moču veľmi ovplyvňuje to, čo zjeme. Ovplyvňuje to aj pH moču.
Nutričná terapeutka: Aj keď telo vyhladujete a budete piť cviklovú šťavu, rakovina nezmizne Čítajte Môže teda nastať povestné prekyslenie organizmu?
Prekyslenie organizmu stravou sa nedeje. To je len mýtus, ktorý sa šíri v spoločnosti. Ale zmena pH moču vplyvom stravy sa naozaj deje. A na základe toho môžu vznikať obličkové kamene.
Aké sú ďalšie faktory, pre ktoré môžu vzniknúť močové kamene?
