Nejaké zabudnuté slovo, zapatrošená peňaženka, kľúče, mobil a niekedy aj "hlava". Alebo náhodné stretnutie so známym, na ktorého meno si počas rozhovoru neviete spomenúť. A zrazu sa vám vynorí. O pár hodín neskôr a pri úplne inej činnosti.
Nejedna situácia nás môže prinútiť pochybovať o tom, či sú tieto výpadky pamäti ešte normálne alebo sú už znakom kognitívneho poklesu či dokonca začiatkom demencie.
Klinická psychologička a psychoterapeutka z Centra Memory Petra Brandoburová pre SME hovorí, že v priebehu prirodzeného starnutia sa objavujú rôzne zmeny vo výkonnosti kognitívnych funkcií, teda pamäti, pozornosti či jazyka. Mávame predstavu, že ich zhoršovanie prichádza s narastajúcim vekom.
To však nie je úplne pravda.
"Dôvodom rozpoznateľného zhoršenia kognície sú zmeny v štruktúre a fungovaní mozgu. Pri normálnom nepatologickom starnutí, ktoré sa deje bez prítomnosti niektorého zo známych ochorení mozgu, tento pokles nikdy nevedie k poruchám sebestačnosti staršej osoby," podotýka odborníčka.

Navyše, existujú rôzne formy pamäti a ľudia si často jej poruchu zamieňajú napríklad za poruchu pozornosti. Vtedy je vhodné vyšetrenie u špecialistu, ktorý vie určiť, či zmienené zmeny sú veku primerané, vyhodnotiť ich závažnosť aj konkrétnu podobu.
Výskumníci z austrálskej Bond University Cindy Jonesová a Oliver Baumann v texte na odbornom portáli The Conversation dodávajú, že nie všetky výpadky pamäti musia byť spôsobené zmenami súvisiacimi s vekom.
"V mnohých prípadoch sú vplývajúce faktory triviálnejšie, môže byť za tým únava, úzkosti aj roztržitosť," vysvetľujú.
V texte sa dočítate:
- Do akej miery je zábudlivosť normálna?
- Prečo zabúdame?
- Kedy je dobré spozornieť?
- Aké sú benefity skorej diagnostiky demencie?
Určitá zábudlivosť je normálna
Určitý stupeň zabúdania je podľa Jonesovej a Baumanna normálny. Nejde totiž o chybu, ale o vlastnosť.