Po dni, keď vaše dieťa ani na chvíľu nezavrelo oči, môžete mať pocit, že určite prespí celú noc. Z tejto predstavy vás však vytrhne večerné uspávanie.
Potomok je mrzutý, plačlivý, nervózny a nemôže alebo nechce zaspať. Zdá sa, že čím viac sa snažíte, tým viac protestuje. Vyzerá to tak, že je unavený až tak, že nemôže zaspať.
Profesorka antropológie z Durhamskej univerzity Helen Ballová v texte na portáli The Conversation približuje, že to, čo zvykneme nazývať nadmernou únavou, sa stáva, keď emocionálny stav, napríklad úzkosť, nespokojnosť alebo strach, blokujú našu schopnosť zaspať. Aj napriek únave.
Ide o reakciu tela, ktorá nám pomáha zostať bdelými v nebezpečenstve, bez ohľadu na to, ako sme unavení.

Medicínska antropologička Lenka Medvecová Tinková pre SME vysvetľuje, že známky únavy môžu byť u každého dieťaťa iné a najlepší návod si vytvorí rodič jeho pozorovaním.
Niektorí novorodenci sa dokážu unaviť veľmi rýchlo, iní vydržia byť bdelí dlhšie. „Pretože sa rodičia s novorodencom ešte len zžívajú a učia sa vnímať jeho známky únavy, častejšie sa môže stať, že sa bábätko dostane do stavu tzv. preúnavy, teda preťaženia,“ hovorí autorka projektu Prosim spinkej.
Prílišná únava sa však netýka len trojmesačných bábätiek, ale aj starších detí.
V texte sa dočítate:
- čo je to spánkový tlak
- ako nájsť správnu hranicu únavy
- kedy uložiť dieťa do postele
- ako sa vyhnúť prílišnej únave
- ako pomôcť dieťaťu zaspať
Človek potrebuje spať
Pocit, že potrebujeme spať, sa nazýva spánkový tlak.
„Čím dlhšie zostaneme bdelí, tým viac spánkový tlak stúpa. Zvyčajne, čím je vyšší, tým sa ľahšie zaspí. Ak zostaneme hore dostatočne dlho, napriek našej snahe, nakoniec zaspíme,“ objasňuje Ballová.