Vitajte,
začínate čítať 35. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Otras mozgu patrí medzi traumatické poranenia. Jeho najčastejšou príčinou je pád, no často k nemu dochádza aj pri kontaktných športoch, akými sú futbal alebo hokej.
Doposiaľ si odborníci mysleli, že jeho účinky sú vo väčšine prípadov iba dočasné.
Nedávno však vedci z Cambridgeu vydali štúdiu, ktorá ukazuje, že dlhodobé príznaky po otrase mozgu trápia viac ľudí, než sme si mysleli.
Môže to znieť ako banálny výskum. No práve takéto štúdie vedú k lepšiemu pochopeniu fungovania ľudského tela, k zlepšeniu diagnostických postupov a zdravotnej starostlivosti.
Tento týždeň sa v newsletteri Vizita pozrieme nielen na túto štúdiu, ale aj na to, čo môžete urobiť, keď dieťa nechce zaspať alebo na to, ako slovenskí vedci pred niekoľkými rokmi náhodou vyvrátili veľkú teóriu o fungovaní baktérií.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Otras mozgu podceňujeme: takmer polovica ľudí vykazuje následky aj pol roka po zranení
Každý rok utrpí na celom svete otras mozgu približne 56 miliónov ľudí. Z krátkodobých príznakov sú s ním spojené bolesť hlavy, nevoľnosť, citlivosť na svetlo a problémy so sústredením.
Veľa ľudí však zápasí aj s dlhodobými príznakmi vrátane únavy, problémov so spánkom a sústredením sa alebo s emocionálnym stresom.
Podľa štúdie z roku 2019 lekári odhadujú, že dlhodobé príznaky po otrase mozgu môže pociťovať jeden z desiatich ľudí.
Vedci z Univerzity v Cambridgei vo Veľkej Británii však hovoria, že ide o oveľa bežnejší jav, než sme si dosiaľ mysleli.
Viac o tomto výskume sa dočítate v texte: Otras mozgu podceňujeme: takmer polovica ľudí vykazuje následky aj pol roka po zranení.
(zdroj: STOCK ADOBE)Odborníčky radia ako pomôcť zaspať dieťaťu, ktoré je preťažené
Po dni, keď vaše dieťa ani na chvíľu nezavrelo oči, môžete mať pocit, že určite prespí celú noc. Z tejto predstavy vás však vytrhne večerné uspávanie.
Potomok je mrzutý, plačlivý, nervózny a nemôže alebo nechce zaspať. Zdá sa, že čím viac sa snažíte, tým viac protestuje. Vyzerá to tak, že je unavený až tak, že nemôže zaspať.
Profesorka antropológie z Durhamskej univerzity Helen Ballová v texte na portáli The Conversation približuje, že to, čo zvykneme nazývať nadmernou únavou, sa stáva, keď emocionálny stav, napríklad úzkosť, nespokojnosť alebo strach, blokujú našu schopnosť zaspať. Aj napriek únave.
Ide o reakciu tela, ktorá nám pomáha zostať bdelými v nebezpečenstve, bez ohľadu na to, ako sme unavení.
Medicínska antropologička Lenka Medvecová Tinková pre SME vysvetľuje, že známky únavy môžu byť u každého dieťaťa iné a najlepší návod si vytvorí rodič jeho pozorovaním.
Niektorí novorodenci sa dokážu unaviť veľmi rýchlo, iní vydržia byť bdelí dlhšie. „Pretože sa rodičia s novorodencom ešte len zžívajú a učia sa vnímať jeho známky únavy, častejšie sa môže stať, že sa bábätko dostane do stavu tzv. preúnavy, teda preťaženia,“ hovorí autorka projektu Prosim spinkej.
Prílišná únava sa však netýka len trojmesačných bábätiek, ale aj starších detí.
V texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Zíva, pretiera si očká, ale zaspať nemôže. Odborníčky radia ako pomôcť dieťaťu, ktoré je preťažené, sa dozviete, čo je to spánkový tlak, ako nájsť správnu hranicu únavy, kedy uložiť dieťa do postele alebo ako pomôcť dieťaťu zaspať.
(zdroj: UNSPLASH/CC)Už sa rodia deti s tromi rodičmi
Chlapec, ktorý v sebe nesie genetickú informáciu od troch rôznych ľudí, oslávil v apríli sedem rokov.
Nevieme o ňom viac ako to, že bez použitia revolučnej, no stále kontroverznej technológie, by sa s veľkou pravdepodobnosťou narodil so smrteľným ochorením, tak ako jeho dvaja súrodenci pred ním.
Od mamy by si totiž cez mitochondriu - bunkovú elektráreň, ktorú po matke dedí každé dieťa - niesol škodlivé mutácie.
Tím amerických a mexických lekárov preto v roku 2016 vytvoril embryo s genetickou informáciou od troch ľudí - rodičov a ženy, ktorá darovala svoju zdravú mitochondriu.
Zákrok bol kritizovaný okrem iného aj preto, že prebehol v Mexiku, kde je zákonná regulácia genetickej úpravy embryí slabá.
Dnes je už na svete zrejme viac ako desať detí, ktoré sa narodili s použitím metódy darovanej mitochondrie. Stále s ňou však ostávajú spojené etické otázky. Nemusí totiž vždy zabrániť prenosu škodlivých mutácií, čo sa ukázalo aj pri prvom bábätku s darovanými mitochondriami.
V článku kolegyne Renáty Zelnej s názvom: Už sa rodia deti s tromi rodičmi. Pred škodlivou DNA ich neochránia vždy sa dočítate, ako sa do vajíčka dostane mitochondria od darkyne, aké sú riziká procedúry a prečo sa nemusí vždy podariť.
Dieťa troch rodičov (zdroj: SME/Dominika Colombová)Podcast Vizita: Osýpky sú pekelnejšie, ako si myslíme
Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke klesla pod hranicu kolektívnej imunity.
A to vôbec nie je dobrá správa. Nielen v detskom veku totiž predstavujú osýpky závažné vírusové ochorenie. Hoci ich charakteristickým znakom sú vyrážky po celom tele, môžu prejsť aj do ďalších ochorení.
Osýpky sa u detí môžu komplikovať bakteriálnymi infekciami, najmä infekciou stredného ucha a zápalom pľúc. Ten môže byť veľmi nebezpečný a môže sa skončiť aj úmrtím.
„Osýpky sú fascinujúce. Ide o vírusovú chorobu, pričom vírus osýpok veľmi nemutuje, už veľmi dlhé obdobie je pomerne stabilný. Predpokladá sa, že vznikol v staroveku a zastabilizoval sa približne v dvanástom storočí. Odvtedy nemá veľkú tendenciu meniť sa,“ hovorí v podcaste Vizita lekárka Lívia Hlavačková.
„Vírus osýpok sa prenáša kvapôčkovou infekciou, no nepotrebuje iba kvapôčky. Vydrží aj v aerosóle vo vzduchu alebo na povrchu, niekedy až dve hodiny po tom, ako nakazený človek z daného miesta odišiel,“ dodáva.
V novej epizóde podcastu Vizita sme sa rozprávali o tom, ako by vyzeral svet bez očkovania proti osýpkam, koľko životov vakcína proti tejto chorobe zachránila alebo ako sa stala terčom antivaxerov.
Podcast Zoom: Odhalili ríšu, pre ktorú Čína postavila veľký múr
Bola to dávna ríša a bola natoľko silná, že staroveká Čína pre ňu a jej nájazdníkom začala stavať to, čo dnes poznáme ako Veľký čínsky múr. Dlho sme o tejto záhadnej ázijskej civilizácii veľa nevedeli, no zdá sa, že to môže zmeniť nový výskum.
Tento týždeň sa vyberieme za najväčšími súpermi cisárskej Číny, pozrieme sa na mechanizmus za vznikom kvazarov a vysvetlíme si, ako odlíšiť prechladnutie od sezónnej alergie.
Zoom plus: Náhodou vyvrátili veľkú teóriu o fungovaní baktérií
Ako bunka zistí, že už nemá dosť zdrojov, potrebuje vytvoriť spóru a spáchať samovraždu? Ako vie, kedy a ako sa má deliť? A akú úlohu majú v mikróboch drobnučké nanotrubice?
Niekedy sa odpovede na niektoré z týchto otázok objavia náhodou. A inokedy je za nimi systematický mnohoročný výskum. Taký, ktorý nám ukazuje odpovede na základné otázky fungovania nášho života... a, ktovie, možno života vo vesmíre vôbec.
Biológia sa začína biológiou drobného, biológiou mikróbov, dokonca molekulárnou biológiou.
A práve o takomto výskume sa Tomáš Prokopčák v podcaste Zoom plus rozpráva s vedúcim oddelenia mikrobiálnej genetiky Ústavu molekulárnej biológie SAV a Vedcom roka 2020 Imrichom Barákom.
Odporúčanie: Cvičte, len tak, pre radosť
O tom, že cvičenie je pre naše zdravie prospešné, píšem takmer každý mesiac. Mnohí už tieto informácie považujú za banality, ktoré ani nestoja za reč. Tiež som bola človek, ktorý to bral skôr informatívne, ako výsledok vedeckých štúdií, než niečo, čo by mal aktívne zaradiť do svojho života.
Jedna z mojich najväčších výziev - póza, ktorá sa volá "motýľ". (zdroj: Andrej Chrček.)Covidová pandémia a vek však so sebou priniesli aj stuhnutý krk a bolesť chrbta.
A tak som sa aj ja odhodlala konečne aktívne cvičiť. Okrem iného som sa prihlásila na vzdušnú akrobaciu, kam už piaty mesiac chodím dvakrát za týždeň.
Pravidelne, každý týždeň, urputne premýšľam, čo dať do tohto odporúčania. Snažím sa vyberať veci - knihy, filmy, seriály, divadelné predstavenia, ktoré ma najviac oslovili a potešili.
Tento týždeň ma však najviac potešil pokrok, ktorý som urobila v cvičení. Po mesiacoch, kedy som tam chodila často len zo zotrvačnosti, sa už konečne na tréningy teším.
Baví ma, že prekračujem svoje limity, učím sa pracovať s frustráciou, strachom, aj lenivosťou.
A preto moje odporúčanie je tento týždeň banálne. Ak ste ho ešte neobjavili, hľadajte cvičenie, ktoré vám bude robiť radosť.
Verte, že je to pre vaše telo aj myseľ prospešnejšie, než sa zdá.
