"Nikdy v živote som sa necítila taká zronená, zničená, ubolená, v depresii," priznala po pôrode v príspevku na instagrame profesionálna akrobatka Monika Šichmák Bočová.
Jej pôrod sa nezaobišiel bez komplikácií. Najprv prišiel nečakaný akútny cisársky rez, neskôr sa pridali aj problémy s diastázou, teda rozostúpením brušných svalov.
Šok nastal, keď na prvej rehabilitácii zrazu nezvládla zdvihnúť nohu ani niekoľko centimetrov od cvičiacej podložky: "Môj mozog dal síce pokyn, ale telo vôbec nereagovalo. Akoby tam chýbala spojka medzi mozgom a telom."
Pri bruchu väčšinou riešime len to, či je veľké, malé, oblé, alebo ploché. No dôležité je najmä to, či je dostatočnou oporou pre chrbticu a vnútorné orgány. Práve vtedy totiž môžeme povedať, že je funkčné. A to je tiež dôvod, prečo môže byť diastáza po pôrode veľkým problémom.
"Diastázu však považujeme za väčší rozostup. Rozlišujeme totiž rozostup brušného svalu, ktorý je do jedného centimetra, prípadne centimetra a pol. Tento rozostup má veľmi veľa ľudí, možno takmer každý z nás," vysvetľuje pre SME fyzioterapeutka Klára Kozáčiková, ktorá pracuje v súkromnej klinike Rehab klinik.
"Pri diastáze je rozostup väčší, väčšinou od centimetra a pol, až cez dva centimetre. To už vie veľmi ovplyvniť zdravie. A to nielen ženské. Dôležité je totiž povedať, že diastáza sa nevyskytuje iba u žien po pôrode. Veľmi často ňou trpia aj muži," dodáva.
Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
V rozhovore sa dočítate:
- Čo je diastáza a ako sa prejavuje.
- Ako môže vzniknúť u mužov.
- Ako si ju môže žena po pôrode samodiagnostikovať.
- Či je väčšia pravdepodobnosť, že sa u ženy objaví, ak ju čaká druhý alebo tretí pôrod.
- Čo všetko nám môže diastáza sťažiť.
- Či existuje univerzálny set cvikov na diastázu.
- Aké robia klienti a klientky najčastejšie chyby.
- Či môže byť diastáza taká veľká, že je nutný operačný zákrok.
- Či je z fyzioterapeutického hľadiska ťažšie rozbehať telo po cisárskom reze.
- Ako by sa ženy mali starať o jazvu po cisárskom reze.
Je pôrod fyzicky náročná udalosť?
Klára Kozáčiková: Určite áno. Stačí, keď zoberieme do úvahy, že dieťa sa počas tehotenstva deväť mesiacov vyvíja v brušku maminy a rastie do nejakej veľkosti. Či už ide o prirodzený pôrod, alebo cisársky rez, v oboch prípadoch ide o fyzicky náročnú udalosť.
Keď nastane pri pôrode chvíľa s najväčšími kontrakciami, je to pre ženu veľmi vyčerpávajúce. Navyše, ak je potrebný cisársky rez, vykoná sa hlboký chirurgický zákrok a v tele tak môžu nastať mnohé zmeny.
Pri prirodzenom pôrode zase môže prísť k nástrihu. Dieťa ide von cez úzky otvor, žena sa musí prispôsobiť. Je to pre ňu určite veľmi fyzicky aj psychicky náročné.
Mnohí odborníci, ktorí sa venujú pohybu a výžive zdôrazňujú, že pôrod je pre ženu fyzicky aj psychicky náročná udalosť a ženy by nemali zanedbať prípravu naň. Monika, vy si ako spomínate na obdobie pred pôrodom ?
Monika Šichmák Bočová: Moje tehotenstvo bolo úplne ideálne. Celý život športujem, s pohybom som neprestala ani počas tehotenstva, dokonca až do ôsmeho mesiaca som viedla hodiny u nás v Centre vzdušnej akrobacie.
Samozrejme, bolo to s určitými obmedzeniami podľa toho, ako som vládala. Bola som však v dobrej fyzickej kondícii.
Čo sa týka psychickej stránky, absolvovala som nejaké kurzy, najmä predpôrodnú prípravu. Pomohlo mi to najmä vo fáze priameho pôrodu, pretože som vedela, ako si napríklad môžem pomôcť pri kontrakciách a podobne.
Zároveň si myslím, že na to, čo naozaj príde, vás nedokáže nikto úplne pripraviť. Musím povedať, že ma to trochu prekvapilo. Do určitej miery sa viete pripraviť, no vždy idete do niečoho neznámeho.
Hovorím to ako žena, ktorá mala ťažší pôrod.
Takže nedá sa všetko nasimulovať tak, aby bola žena stopercentne pripravená na všetko, čo sa môže stať?
M. ŠB.: Určite nie. Pôrod ma naučil, že do poslednej minúty neviete, čo príde a ako to bude prebiehať.
Moje tehotenstvo bolo deväť mesiacov ideálne, aj lekár hovoril, že by sa podľa neho dala napísať kniha. Dokonca aj začiatok pôrodu bol veľmi dobrý.
Celé sa to skomplikovalo až v poslednej hodine. Z celých deviatich mesiacov bola problematická až posledná hodina. Preto hovorím, že človek do poslednej chvíle nevie, ako sa bábätko rozhodne prísť na svet.
Nepoznáme sa veľmi dobre, no z našej interakcie na tréningoch vzdušnej akrobacie som vždy mala pocit, že ste typ človeka, ktorý má rád veci pod kontrolou. Bolo to pre vás náročné, že to v tomto prípade nie je možné?
M. ŠB.: Áno, hlavne po psychickej stránke. Celú komplikáciu, ktorá nastala počas pôrodu, som si vôbec nepripúšťala.
Veď všetko, či už tehotenstvo, alebo pôrod, išlo zo začiatku podľa plánov. Všetko sa vychýlilo v posledných minútach. A zrazu sa to úplne zmenilo.
Rovnako aj prvé hodiny a dni po pôrode boli pre mňa náročné nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Ako športovkyňa som si nepripúšťala, že by som mohla rodiť inak, ako prirodzeným spôsobom. Vôbec ma nenapadlo, že by mohol nastať takýto akútny stav.
Našťastie, lekár zareagoval veľmi dobre a pohotovo. Vďaka tomu sme obaja, ja aj dieťa, bez komplikácií prežili.
Som rada, keď mám veci presne nalinkované a rozplánované. Môj pracovný kalendár je často zaplnený aj dva mesiace vopred. Pri pôrode však nastala situácia, ktorú som nielen, že nemala pod kontrolou, ale ani som s ňou nevedela nič urobiť.
Dalo sa iba prijať situáciu, ktorá nastala a vyrovnať sa s ňou.
